Režim líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího dostal stovky vstupeniek na letné olympijské hry, ktoré sa budú konať v Londýne v roku 2012. Podľa hovorkyne organizačného výboru londýnskych OH do Líbye poslali vstupenky, ktoré "môžu byť odovzdané športovcom či športových organizáciám". Predsedom Líbyjského olympijského výboru je však Kaddáfího syn Muhammar al-Kaddáfí, ktorý má zakázaný vstup do Británie, a tak sa na otvorení OH nezúčastní. Britské vzdušné sily sa v rámci Severoatlantickej aliancie zúčastňujú na operáciách proti Kaddáfího režimu.

Raketový štít Spojených štátov môže ohroziť globálnu bezpečnosť. Tvrdí to Šanghajská organizácia pre spoluprácu, ktorej súčasťou je Rusko aj Čína. "Jednostranné a neobmedzené budovanie raketovej obrany jedným štátom alebo úzkou skupinou štátov by mohlo poškodiť strategickú stabilitu a medzinárodnú bezpečnosť," uviedli lídri Ruska, Číny, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu zo summitu, ktorý sa dnes koná v kazašskej Astane. Moskva nedávno zvýšila kritiku voči rozmiestneniu amerických rakiet v Európe a žiada záväzné garancie, že systém neoslabí ruský jadrový arzenál.

V dôsledku sopečného popola z čilského vulkánu Puyehue-Cordón Caulle zrušilo lety už aj niekoľko aerolínií v Austrálii. Dopravu tam skomplikoval oblak popola, ktorý sa presúval cez Tichý oceán z Čile. Letecká spoločnosť Qantas zrušila lety na Nový Zéland a Tasmániu. Niektoré aerolínie zrušili lety aj do západoaustrálskeho mesta Perth. Už predtým dočasne uviazlo na letiskách vyše 70-tisíc pasažierov. Čilská sopka, ktorá chrlí popol od 4. júna obmedzila dopravu tiež v Čile a v niektorých juhoamerických krajinách.

Kanadskí poslanci predĺžili misiu svojej krajiny v Líbyi takmer jednohlasne. S týmto krokom súhlasili všetci poslanci okrem šéfky Strany zelených Elizabeth Mayovej. Líder opozície Jack Layton zároveň upozornil na to, že jeho Noví demokrati síce nateraz s operáciou súhlasili, no nechcú, aby sa Kanada nechala vtiahnuť do dlhej a drahej vojny. Kanada sa rozhodla predĺžiť svoju účasť na bojoch proti jednotkám vodcu Muammara Kaddáfího len krátko po tom, ako uznala povstalcov za legitímnych zástupcov líbyjského ľudu.

Avizovaný 24-hodinový generálny štrajk, ktorý je už tretím v tomto roku organizujú dva najväčšie odborové zväzy v krajine. Tie združujú štátnych zamestnancov, ako aj pracovníkov v súkromnom sektore. V čase štrajku nebudú fungovať prístavy, nemocnice, banky, verejná hromadná doprava i médiá. Súčasťou má byť aj masová demonštrácia v Aténach, ktorú organizátori naplánovali na popoludnie. Odborári protestujú proti programu hospodárskych škrtov na roky 2011 až 2015, ktorým chce vláda socialistického premiéra Geórgiosa Papandréoua získať finančnú pomoc od EÚ.

Líbyjskí povstalci tvrdia, že vodca Muammar Kaddáfí ukryl päť mobilných odpaľovačov rakiet Grad v archeologickej lokalite Leptis Magna. Tá je zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jej antické ruiny sú považované za jedny z najlepšie zachovaných v rámci celého Stredomoria. Podľa správ informátorov sú rakety údajne ukryté vo vnútri zachovaných budov v snahe ochrániť ich pred útokmi NATO. Severoatlantická aliancia vyhlásila, že správa povstalcov môže byť pravdivá. Kaddáfího jednotky totiž často ukrývajú vojenský materiál aj v školách a v okolí nemocníc.

Dolná komora francúzskeho parlamentu, kde má výraznú prevahu vládnuca pravicová Únia za ľudové hnutie (UMP), zamietla návrh zákona o homosexuálnych manželstvách. Proti zákonu, ktorý by umožnil uzatváranie manželstiev osobami rovnakého pohlavia, hlasovalo 293 poslancov a za 222. "Sme proti homofóbii, ale nechceme meniť podobu a úlohu manželstva v kolektívnom vedomí," povedal na margo návrhu poslanec vládnej UMP Michel Diefenbacher. Zákon podporila väčšina ľavicových zákonodarcov vrátane opozičnej Socialistickej strany.

Bieloruská štátna televízia zverejnila najnovšie výhražné výroky prezidenta Alexandra Lukašenka. Ten pohrozil, že osobne "zmláti" aktivistov, ktorí prostredníctvom internetu šíria výzvy na protesty v čase, keď krajina čelí ekonomickej kríze. Prezident tak reagoval na prebiehajúcu demonštráciu bieloruských vodičov na hranici s Poľskom. Tí zablokovali hraničný priechod na protest proti rozhodnutiu vlády zakázať vývoz niektorých komodít. Z ohovárania a útokov na prezidenta je v Bielorusku obvinený aj jeden poľský novinár, ktorý písal pravidelné stĺpčeky do poľského denníka Gazeta Wyborcza a na internetové stránky bieloruskej opozície.

Podľa zverejnených výsledkov prieskumu verejnej mienky tak nesúhlas Nórov so vstupom do Európskej únie dosiahol nové maximum. V roku 2010 sa totiž proti členstvu v únii vyjadrovalo približne 60 percent Nórov. Vstup do Európskej únie si želá len približne 25 percent respondentov, 8 percent ich bolo nerozhodnutých. Ďalší pokles podpory prípadného vstupu však podľa šéfa Nórskeho inštitútu medzinárodných vzťahov Ulfa Sverdrupa nie je vôbec prekvapením. Krajina v súčasnosti neplánuje referendum o vstupe do EÚ.

Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka zo stupňa B na úroveň CCC a rating krátkodobých záväzkov agentúra potvrdila na stupni C. Podľa agentúry je tak Grécko najhoršie hodnotenou krajinou na svete. Ratingová agentúra zároveň varovala, že akýkoľvek pokus o reštrukturalizáciu dlhu by sa považoval za insolventnosť krajiny. Cena poistenia gréckeho dlhu je teraz skoro dvojnásobne vyššia ako cena poistenia napríklad pakistanských dlhopisov. Grécko však uviedlo, že agentúra prehliada záväzok krajiny pokračovať v prísnych úsporných opatreniach, ktoré by mali zlepšiť verejné financie.

Podľa britského admirála Sandyho Woodwarda by už v súčasnosti Londýn nedokázal odvrátiť prípadný opätovný útok Argentíny na Falklandské ostrovy. Bývalý veliteľ britských námorných síl, ktoré v roku 1982 opäť dobyli obsadené Falklandy, pritom narážal na dramatické škrty v rozpočte armády a akútny nedostatok lietadlových lodí. Dôvodom neúspechu by bola podľa Woodwarda aj klesajúcu podpora zo strany Spojených štátov. Falklandy sú preto podľa admirála pre Britániu už takmer neubrániteľné.

Počas víkendu napadli hackeri webovú stránku amerického Senátu. K útoku sa v pondelok prihlásila voľne organizovaná hackerská skupina Lulz Security, ktorá na internete zverejnila zoznam súborov zo senátnej počítačovej siete. Údajne však nejde o žiadne citlivé informácie. "Nemáme veľmi radi americkú vládu. Je to malé, len tak pre zábavu, zverejnenie niektorých interných dát zo Senate.gov - je to akt vojny, páni? Problém?," uviedla hackerská skupina. Jej vyhlásenie zjavne súvisí s výrokmi americkej armády o tom, že by mohla reagovať na počítačové útoky z cudziny tradičnou vojenskou silou.

Podľa českého prezidenta Václava Klausa by vláda mala zaujať oveľa tvrdší postoj voči odborárom, ktorí na štvrtok plánujú dopravný štrajk v celej krajine, a štrajkujúcich prepustiť zo zamestnania. "Odporúčam, aby bola vláda oveľa, oveľa rezolútnejšia. Keby som bol ja na mieste vlády alebo pražského primátora, snažil by som sa v celej republike prenajať súkromné autobusy, nahradil tých štrajkujúcich a povedal im dovidenia, ak neprídu," vyhlásil Klaus. Dodal, že podľa neho nejde o zamestnanecký, ale o politický štrajk, keďže odborári sa nedomáhajú vyšších platov, ale ide len o všeobecný protest proti reformám.

Európsky komisár pre zdravie a spotrebiteľskú politiku John Dalli uviedol, že bakteriálnu črevnú nákazu v Európe sa pravdepodobne podarilo dostať pod kontrolu. Podľa komisára je nutné dôkladne preveriť, ako došlo k vypuknutiu nákazy, keďže nemecká biofarma na klíčky v dolnosaskom okrese zrejme dodržiavala platné predpisy EÚ. Nemeckým odborníkom sa zároveň podarilo zistiť, že chorí konzumovali v prvom rade klíčky brokolicové, cesnakové a klíčky senovky gréckej. Črevná infekcia si doposiaľ vyžiadala 35 životov a 3 228 nakazených. U približne stovky hospitalizovaných pacientov došlo k poškodeniu obličiek, pričom budú potrebovať transplantáciu alebo budú do konca života odkázaní na dialýzu.

Dnes sa v Káhire stretnú predstavitelia palestínskych frakcií Fatah a Hamás, aby rokovali o sformovaní prechodnej vlády. "Schôdzka bude zameraná na zostavenie palestínskej vlády, tému politických väzňov a implementáciu zmierovacej dohody," upresnili predstavitelia Hamásu. Zatiaľ nie je jasné obsadenie premiérskeho postu, keďže Fatah podporuje doterajšieho predsedu vlády Saláma Fajjáda, Hamás s ním však nesúhlasí. Stretnutie vychádza z podmienok zmierovacej dohody, ktorú obe strany podpísali začiatkom mája, a ktorú Izrael vyzval zrušiť.

Koaličná Poľská ľudová strana (PSL) požaduje, aby sa konalo referendum o plánoch stredopravej vlády premiéra Donalda Tuska zaviesť v rokoch 2020-22 do prevádzky prvé jadrové bloky a znížiť tak závislosť krajiny od uhlia. Ako uviedol hovorca PSL Robert Matejuk, strana nie je proti jadrovým elektrárňam, no vzhľadom na udalosti v Japonsku je potrebné poznať aj názor obyvateľov. Vláda však tvrdí, že svojich plánov sa vzdať nechystá ani napriek rozhodnutiu susedného Nemecka zatvoriť do roku 2022 všetky svoje jadrové elektrárne.

Kurdskí kandidáti zaznamenali v parlamentných voľbách takmer dvojnásobné zvýšenie počtu poslaneckých kresiel. V 550-člennom parlamente bude kurdskú menšinu zastupovať 36 poslancov, ktorých podporuje Strana mieru a demokracie (BDP). To je o 16 viac ako v doterajšom zákonodarnom zbore. Kurdskí kandidáti išli do volieb ako nezávislí, aby obišli desaťpercentný prah pre vstup do parlamentu, ktorý platí pre politické strany.

Francúzsky minister vnútra Claude Gueant uviedol v rozhovore pre denník Journal du Dimanche, že jeho krajina plánuje tento rok vypovedať ďalších 28-tisíc rumunských Rómov. Príčinou je takzvaná "rumunská kriminalita", pretože až za 80 percent pouličných krádeží v Paríži môže rómska mládež. Podľa jeho slov umožňuje nový francúzsky zákon o migrantoch nárast počtu každoročných vypovedaní. Rušenie ilegálnych osád v okolí veľkých francúzskych miest a vyhosťovanie Rómov sa pritom začalo už v lete 2010. Vyvolalo vtedy nevôľu Európskej komisie, podľa ktorej Francúzi nerešpektovali európske pravidlá voľného pohybu osôb.

Asi sto bieloruských kamiónov dnes zablokovalo hranice so susedným Poľskom na protest proti novému opatreniu Lukašenkovej vlády. Tá zakázala vývoz niektorých komodít v snahe predísť ich nedostatku na domácom trhu. Demonštranti, proti ktorým na mieste zasahuje poriadková polícia, sa spoločne držia za ruky a spievajú piesne. Zablokovaný hraničný priechod v bieloruskom mestečku Bruzgi predstavuje pre bývalú sovietsku republiku veľmi dôležitý obchodný uzol.

Dnes uplynul presne rok od posledných parlamentných volieb a Belgicko stále nemá vládu. Krajina sa tak stala rekordmanom v počte dní "bezvládia" a predbehla aj Irak s 289 dňami. Politológ z Gentskej univerzity Carl Devos dokonca tvrdí, že absencia centrálnej vlády nie je až takým problémom, ako sa pôvodne predpokladalo: "Naše regionálne vlády pracujú, úrady fungujú, naše hospodárstvo je tiež pomerne v dobrom stave." Politická dohoda medzi víťazmi minuloročných volieb - flámskou separatistickou stranou Nová flámska aliancia a valónskou probelgickou Socialistickou stranou - je však podľa politológov stále v nedohľadne a až 62 percent Belgičanov odmieta predčasné voľby.

K explózii došlo na juhovýchode Turecka v blízkosti hraníc s Irakom. Bomba spôsobila zranenia jedenástim ľuďom, ktorí oslavovali víťazstvo kurdských kandidátov po nedeľňajších parlamentných voľbách v krajine. V tých už po tretíkrát zvíťazila turecká Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) premiéra Recep Tayyipa Erdogana, ktorá nakoniec nezískala dostatok hlasov na presadenie novej ústavy. Premiér preto prisľúbil, že strana bude na jej texte spolupracovať s opozíciou.

Po februárovom zemetrasení s magnitúdou 6,3, označovanom za jedno z najničivejších za posledných 80 rokov, zasiahla novozélandské mesto Christchurch séria ďalších silných otrasov. Tie spôsobili zrútenie najmenej dvoch budov a desiatky tisíc domácností ostalo bez elektrickej energie. Podľa predbežných informácií zemetrasenia si nevyžiadali obete na životoch, evakuovať však museli niekoľkých tisíc obyvateľov. Všetky otrasy nastali v rovnakej oblasti asi 10 kilometrov východne od mesta a v približne 10-kilometrovej hĺbke, pričom ich bolo cítiť aj ďaleko od Christchurchu.

Legitimitu líbyjskej Národnej prechodnej rady, ktorú vytvorili odporcovia režimu Muammara Kaddáfího uznali v nedeľu už aj Spojené arabské emiráty (SAE). "Toto uznanie potvrdzuje, že SAE sú odhodlané udržať pevné vzťahy s ľudom Líbye," uviedol minister zahraničných vecí al-Nahjána. Podľa ministra tiež plánuje krajina v krátkom čase otvoriť zastupiteľskú kanceláriu v povstaleckom meste Benghází. Emiráty sa tak pridali ku Kataru, Taliansku a iným krajinám, ktoré zrušili diplomatické vzťahy s režimom Muammara Kaddáfího.

Vo východočínskej provincii Če-ťiang sa priotrávilo olovom z rodinných dielní na výrobu fólií vyše 600 ľudí vrátane 103 detí. Ťažkú otravu testy preukázali u všetkých zasiahnutých detí a 26 dospelých. V prípade zvyšných 494 osôb lekári konštatovali miernu otravu. Dielne, v ktorých pracovníci a ich rodiny prichádzali do styku s materiálmi obsahujúcimi olovo, museli zastaviť ďalšiu výrobu. Rozsiahle úniky ťažkých kovov v krajine nie sú ojedinelé. V máji úrady v provincii Če-ťiang zadržali 74 osôb a zastavili prevádzku stoviek tovární na výrobu batérií po tom, čo sa desiatky ľudí priotrávili olovom a kadmiom.

Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Turecku sa podľa predbežných výsledkov stala Turecká Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) pod vedením úradujúceho premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Po spočítaní viac ako 60 percent hlasov, pripisujú vládnucej strane takmer 52-percentný zisk. Ak sa doterajšie výsledky potvrdia, strana dosiahne zatiaľ najlepší výsledok od jej nástupu k moci v roku 2002 a bude tak môcť opäť vytvoriť vládu bez účasti iných strán. V prípade, že AKP získa v parlament absolútnu väčšinu, dôjde pravdepodobne k zmene ústavy, ktorú požaduje aj EÚ.

Podľa prieskumu inštitútu Public Issue v súčasnosti schvaľuje politiku gréckeho premiéra Geórgiosa Papandréa len 26 percent Grékov. Pritom ešte v máji s ňou bolo spokojných 34 percent respondentov. Popularita gréckeho premiéra je tak najnižšia za celé doterajšie obdobie jeho vládnutia. Pokles podpory v rovnakom období zaznamenalo aj vládne Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) a dostalo sa tak na druhé miesto za opozičnú stranu Nová demokracia. Pokles preferencií pravdepodobne súvisí s návrhom ďalšej série úsporných opatrení, o ktorom sa v parlamente rozhodne koncom júna.

Počítačový systém Medzinárodného menového fondu (MMF) sa stal terčom hackerského útoku, pri ktorom došlo k strate emailovej komunikácie a ďalších dokumentov. Údajne k nemu došlo ešte pred 14. májom, kedy sa verejnosť dozvedela o sexuálnom škandále vtedajšieho šéfa MMF Dominiquea Strauss-Kahna. Agentúra Reuters informovala, že počítače napadli hackeri, pravdepodobne napojení na zahraničné vlády, aby pre ne získali prístup k dôverným informáciám. "Môžem potvrdiť, že vyšetrujeme incident. O rozsahu tejto záležitosti však zatiaľ viac povedať nemôžem," povedal hovorca MMF David Hawley a dodal, že fond je momentálne plne funkčný.

V Taliansku sa dnes začalo dvojdňové referendum so štyrmi otázkami, ktoré sa týkajú plánovaného obnovenia využívania jadrovej energie, trestnoprávnej imunity premiéra Silvia Berlusconiho a čiastočnej privatizácie vodárenských podnikov. Najväčšia pozornosť sa venuje otázke o jadrovej energii, ktorej využívanie Taliani už raz - v roku 1987 po černobyľskej havárii - ukončili. Ak účasť presiahne 50-percentnú hranicu, považuje sa vzhľadom na výsledky prieskumov za isté, že voliči návrat k jadrovej energii opätovne zamietnu. Taliansko by tak zostalo jedinou krajinou v rámci skupiny G8, ktorá v súčasnosti nevyrába elektrinu z jadra.

Pápež Benedikt XVI. sa v sobotu vo Vatikáne stretol s dvoma tisíckami európskych Rómov. Stretnutie sa začalo vystúpením štyroch Rómov, ktorí pápežovi opísali svoj spôsob života. Benedikt v príhovore povedal, že Rómovia nikdy nezastávali nacionalistické ideológie a nechceli vlastniť územie alebo vládnuť iným národom. Zostali však podľa pápeža bez vlasti a s trpkým pocitom, že nie sú vítaní. Pápež zároveň vyzval európske inštitúcie, aby boli Rómom nápomocné na ich ceste za lepším životom. Rómovia a ostatní Európania teraz môžu podľa neho "napísať novú stránku" spoločných dejín.

Najväčším favoritom dnešných parlamentných volieb je umiernená islamistická Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Podľa prieskumov môže strana rátať s viac ako 45 percentami hlasov a veriť v získanie absolútnej väčšiny v 550-člennom parlamente. Strana by mohla v takom prípade vykonať reformu ústavy, ktorá je dôležitým krokom v úsilí Turecka o členstvo v EÚ. Svoje postavenie by vo voľbách mohla posilniť aj najväčšia opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) s novým predsedom Kemalom Kilicdarogluom. Vo voľbách kandiduje celkovo 15 strán a 203 nezávislých kandidátov.