Dnešné vyjadrenia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica o tom, že premiérka je podozrivá z korupcie a vyskytla sa priamo v jej kancelárii, považuje Iveta Radičová (SDKÚ-DS) za prejav hystérie jedného muža. "Dobrý herecký výkon a musím podotknúť, že rozumieme aj prečo," reagovala Radičová. Historicky najbližšie k premiérovi bola podľa nej korupcia, keď médiá zverejnili nahrávku s hlasom podobným Robertovi Ficovi. Šéfka kabinetu ozrejmila, že verejnosť o kauze Osrblie informovala okamžite, ako to dovolil vyšetrovateľ. Táto vláda nezametá kauzy pod koberec, ale o nich otvorene informuje," zdôraznila. Ako v tejto súvislosti poukázal minister vnútra Daniel Lipšic, prvá premiérkina reakcia na tento prípad znela: "Obviňujte a zatýkajte, kohokoľvek".

Predseda najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD Robert Fico podozrieva premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS), že o korupcii v kauze dostavby a rekonštrukcii biatlonového areálu v Osrblí vedela. "Neverím, že Radičová nevedela o tejto korupcii, že nevedela o vyberaní desiatku. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že vedela, čo sa dialo, a zbytočne hovorí o tom, že je svätá," povedal Fico. Ficovi sa tiež nepozdáva dlhá doba, ktorú predsedníčka vlády potrebovala na uverejnenie kauzy. "Prečo vystúpili pred verejnosť až desať dní po vzatí prvého človeka do väzby?," pýtal sa na tlačovej konferencií líder opozície. Expremiér tiež nerozumie, prečo Radičová podpísala nadštandardnú dotáciu vo výške 300-tisíc eur, keď vedela, že dostavbu športového areálu má realizovať človek, ktorý bol v minulosti odsúdený za machinácie pri verejnom obstarávaní.

Umelec Milan Lasica sa dištancoval od textu s názvom "Realita súčasnosti", ktorý sa šíri internetom a je podpísaný jeho menom. Článok je zverejnený na viacerých internetových stránkach, medzi nimi na webe bývalého poslanca za SNS Sergeja Chelemendika. "Upozorňujem, že s textom nemám nič spoločné, je to podvrh od ktorého sa dištancujem a protestujem proti zneužitiu môjho mena," uviedol Lasica. "Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami. Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problémy s úradmi," uvádza sa napríklad texte článku.

Kresťanským demokratom sa nepáči, že absolventi doktorandského štúdia v odbore katolícka teológia nedostávajú po obhajobe dizertačnej práce titul PhD. tak ako v iných študijných programoch, ale titul ThDr. Poslanci za KDH Martin Fronc, Pavol Hrušovský a Pavol Abrhan preto žiadajú nápravu súčasného znenia vysokoškolského zákona. „S výnimkou umelcov je tento odbor jediným, ktorého absolventi doktorandského štúdia nezískavajú titul PhD.,“ povedal Fronc. Titul ThDr. podľa neho katolíckych teológov diskriminuje a obmedzuje ich možnosti akademickej aktivity. Zaviedol ho bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v roku 2007. Akademická hodnosť vraj sťažuje pozíciu slovenských absolventov pri medzinárodnej spolupráci. Rezort nemá voči návrhu námietky.

Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) priznal, že s návrhom rozpočtu na budúci rok nie je spokojný. Demisiou však preto hroziť nebude. „Určite nezvažujem podanie demisie, lebo to považujem za určitú formu vydierania. Mne sú takéto spôsoby cudzie.“ Aj keď je návrh obranných výdavkov v rozpočte na budúci rok napokon vyšší oproti pôvodnému plánu, 1,03 percenta HDP namiesto 0,99 percenta, Galko to považuje za nedostatočné. Dôležité je podľa neho to, aby obranný rozpočet už v nasledujúcich rokoch neklesal. Šéf rezortu je presvedčený, že existuje priestor na to, aby jeho ministerstvo dostalo viac peňazí. Argumentuje aj pripravovanými „bolestivými“ opatreniami, ktoré majú v ďalších rokoch priniesť úsporu. Ide najmä o redukovanie dôstojníckych miest, prepúšťanie civilných zamestnancov či odpredaj zbytočných budov.

Koaličná SaS neprijme pozvanie opozičného Smeru na spoločné rokovanie o eurovale. Lídrovi Smeru Robertovi Ficovi nejde podľa hovorkyne šéfa SaS a predsedu parlamentu Richarda Sulíka Tatiany Tóthovej o riešenie situácie v eurozóne. „Jeho jedinou snahou je rozbiť vládu a získať moc, aby mohol pokračovať v rabovaní krajiny tak, ako to robil počas celého svojho funkčného obdobia. Jeho grobianstvo voči premiérke už prekročilo všetky medze a vypovedá o tom, aký je to muž,“ uviedla. Spoločné rokovanie so Smerom si na rozdiel od liberálov vie predstaviť predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Poslanec KDH Martin Fronc považuje Ficovu ponuku na rozhovory za protirečivú a ultimatívnu, napriek tomu ju však neodmieta. Líder Smeru zvolil podľa poslanca za SDKÚ Tomáša Galbavého zlú taktiku.

Viacero ekonómov upozorňuje na skutočnosť, že kríza, ktorá sa začala v roku 2008, sa ešte neskončila. Marek Senkovič, hlavný ekonóm spoločnosti Slovnaft, napríklad tvrdí, že kríza bude trvať ešte desať rokov. Podľa Petra Staněka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa kríza naplno prejaví na jar 2012 a bude sa stupňovať. "Každá krajina má dnes takzvaný krivkový priebeh dlhového vývoja, dlhovej služby. Momentálne nám hrozí veľký vrchol dlhovej krízy v roku 2012 a 2014. Nemecko má iný priebeh. Česká republika má iný priebeh," uviedol Staněk v rozhovore per portál aktuality.sk.

Kandidát na funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Kamil Krnáč získal previerku na najvyšší stupeň "prísne tajné" a splnil tak základnú podmienku na to, aby mohol zastávať funkciu šéfa NBÚ. Keďže koaliční partneri nemajú voči nominácii poslanca zo SaS žiadne námietky, premiérka by mala predložiť jeho nomináciu vláde najneskôr budúci týždeň, keď sa uskutoční Koaličná rada. V prípade zvolenia zanikne Krnáčovi poslanecký mandát a na jeho miesto nastúpi náhradník zo SaS Ľuboš Majer. V súčasnosti stojí na čele NBÚ stále nominant ĽS-HZDS František Blanárik, ktorý sa funkcie vzdal už pred pár mesiacmi, no bude ju vykonávať až do zvolenia svojho nástupcu.

V rámci 56. schôdze by sa dnes vláda mala zaoberať koncesionárskymi poplatkami, ktoré navrhuje novela zákona o RTVS zrušiť. Po tomto kroku by bolo verejnoprávne médium financované už iba zo štátneho rozpočtu. Jeho čiastka by mala predstavovať 0,142 percenta z hrubého domáceho produktu. V roku 2012 by tak RTVS dostalo sumu vypočítanú z HDP z roku 2010 - 93,78 milióna eur. Pre prípad nepriaznivej ekonomickej situácie krajiny však zákon garantuje najmenej 90 miliónov eur. Návrh zákona tiež hovorí o zvýšení platu generálneho riaditeľa zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok, ministerstvo financií s ním však nesúhlasí.

Najväčšia slovenská vysoká škola Univerzita Komenského čelí žalobe za nezverejnenie informácií o tom, ktorým študentom a koľko zľavnila zo školného za nadštandardnú dĺžku štúdia. Školu pritom za nedodržanie infozákona žaluje študent Právnickej fakulty UK Pavol Ščepán. Rektor univerzity Karol Mičieta akékoľvek netransparentné konanie pri úľavách na školnom vylúčil. "Školné študentom znižujeme alebo odpúšťame podľa pravidiel. Je to štandardizovaný postup, ja už riešim iba komplikované prípady. Vylučujem, že by sme uprednostňovali alebo zvýhodňovali niektorých študentov," uviedol Mičieta, zároveň však priznal, že informácie, koľko a komu školné znížili, či odpustili, nezverejňujú.

Zástupcovia Združenia miest a obcí aj Únie miest Slovenska v utorok rokovali s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS). Samosprávy sa obávajú najmä zámeru ministerstva financií, ktoré chce zmeniť spôsob ich financovania. Dnes rozdeľuje štát medzi mestá, obce a župy takmer celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb. Po novom by od januára dostávali podiel z viacerých daní, nie iba z vysoko výnosnej dane z príjmu. Spolu by mali dostávať 13 percent z príjmov verejnej správy. Šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) tvrdí, že šetriť musí okrem štátu aj samospráva. Mestá však výhodám nového financovania neveria. Premiérka sa ich o výhodnosti a spravodlivosti zmeny snažila presvedčiť. Samosprávy sa sťažovali aj na zámer vlády opätovne centralizovať zariadenia sociálnych služieb.

Nezávislý poslanec Igor Matovič zatiaľ nedal zvolenému generálnemu prokurátorovi Jozefovi Čentéšovi písomné dôkazy o korupcii medzi politikmi, hoci sľúbil, že tak urobí po Čentéšovej dovolenke. Prokurátor sa z nej vrátil v pondelok a informácie z výpovede včera posunul Úradu boja proti korupcii na ďalšie konanie. Matovič to víta. "Dúfam, že sa týmto niečo pohne a vyrieši." Dôkazy vraj má, len ich nestihol dať dohromady. "Zatiaľ sa mi ich nepodarilo skompletizovať, hneď, ako to urobím, doručím ich." Matovičovu výpoveď na Generálnej prokuratúre inicioval námestník GP Dobroslav Trnka. Dôvodom bol rozhovor v denníku SME, kde sa Matovič zmienil o úplatkoch.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) dnes ukončila prvé kolo rokovaní s lídrami parlamentných strán o navýšení a zmenách v eurovale stretnutím s predsedom Smeru Robertom Ficom. Stretnutie však podľa neho nemalo žiadny význam a zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko. "Náš postoj je nemenný. Euroval podporíme, ak bude zabezpečených 79 hlasov koaličných strán," vyhlásil expremiér. Fico zároveň uviedol, že jeho strana bude rokovať už iba s predsedami ostatných strán. "Premiérka totiž nevie garantovať už nič, reálnu moc majú predsedovia politických strán," uviedol. Fico zopakoval, že euroval nie je o Grécku: "Euroval je o tom, či prežije euro a ako sa bude vyvíjať život na Slovensku. Sme za ochranu eura, za to, aby sme euro stále používali."

Tohtoročné výsledky hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sú podľa jej šéfa Mariana Faktora dobrou správou pre pacientov, poistencov aj pre lekárov. Kým vlani VšZP vykazovala v priemere stratu asi 10 miliónov eur mesačne, ku koncu júna tohto roka už dosiahla zisk vo výške 4,8 milióna eur. Podľa Faktora je finančná stabilizácia poisťovne nevyhnutným predpokladom na ďalšie skvalitňovanie služieb. VšZP okrem toho, že zlepšila svoju ekonomickú bilanciu, zlepšila aj cash flow a výber poistného. Stabilizačné opatrenia sa realizovali od októbra 2010 do júna tohto roka a týkali sa všetkých oblastí činností poisťovne.

Asociácia nemocníc Slovenska nesúhlasí s odpustením 130-miliónového dlhu nemocníc, nad ktorým uvažuje ministerstvo zdravotníctva. Viceprezident asociácie Peter Ottinger tvrdí, že odpustenie splatenia pôžičky, ktorú štát poskytol 25 zariadeniam ešte v roku 2008 by nebolo správne. "Všetky nemocnice by mali byť postavené na jednu úroveň. Už to, že bola táto výpomoc poskytnutá iba niektorým nemocniciam, bolo nespravodlivé," uviedol Ottinger. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik uvažuje nad odpustením dlhu preto, aby sa nemocnice mohli zmeniť na akciové zariadenia. Donedávna však vyhlasoval, že bude trvať na vrátení peňazí, pretože by to inak nebolo voči ostatným nemocniciam spravodlivé.

Údajné šafárenie s majetkom STV sa dostalo už aj do trestnej roviny. Policajný vyšetrovateľ začal uznesením zo dňa 4. augusta trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Trestné oznámenie voči bývalému šéfovi STV Štefanovi Nižňanskému, na základe ktorého k tomuto rozhodnutiu došlo, podalo súčasné vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Stíhanie však v súčasnosti nie je vedené voči konkrétnej osobe. Ak sa však vyšetrovatelia stotožnia s obvinením RTVS, bývalý šéf STV bude čeliť trestu odňatia slobody na tri až desať rokov. Podľa tvrdení RTVS mal Nižňanský verejnoprávnej inštitúcii spôsobiť škodu 127 505 eur a vytvoriť hrozbu vzniku ďalšej škody minimálne vo výške 4 470 653 eur.

Ak by sa voľby do Národnej rady konali na prelome júna a júla, s výrazným náskokom by ich vyhral Smer Roberta Fica. Svoj hlas by mu odovzdalo 42,7 percenta opýtaných. Prieskum uskutočnila spoločnosť Median SK. Preferencie najsilnejšej opozičnej strane oproti poslednému prieskumu mierne klesli, v júni jej Median nameral cez 45 percent hlasov. Druhé miesto patrí SDKÚ so ziskom 16,6 percenta. Najvýraznejší posun zaznamenala strana Bélu Bugára Most-Híd. Volilo by ju 8,6 percenta ľudí, kým v júni len 4,9 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 9,8 percenta, SaS by dostala 8,2 percenta hlasov a SNS 6,5 percenta. Pod hranicou zvoliteľnosti skončila SMK (2,5 percenta) a HZDS (2,2 percenta). K urnám by prišlo necelých 62 percent opýtaných.

Najzvedavejším poslancom parlamentu je Richard Oravec z SDKÚ. Od volieb v júni 2010 položil vláde 50 otázok, čím prekonal všetkých svojich 149 kolegov. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) odpovedá v rámci Hodiny otázok 15 minút, zvyšnú trištvrte hodinu majú na svoje odpovede k dispozícii ministri. Druhý najvyšší počet otázok, 46, položil Oravcov stranícky kolega Marek Vargovčák. Na treťom mieste je Andrej Kolesík zo Smeru (42). V pléne sedí až 58 poslancov, ktorí sa zatiaľ členov vlády neopýtali nič. Najmenej aktívnych poslancov má v tomto smere Most-Híd. Ešte menej sa využíva inštitút interpelácií, teda písomne položené kvalifikované otázky členovi vlády. Suverénne prvenstvo tu patrí Dušanovi Čaplovičovi zo Smeru, ktorý sa touto formou pýtal členov kabinetu 33-krát.

Zverejňovanie mien dlžníkov na webe či prémie naviazané na vymáhanie pohľadávok pomohli Sociálnej poisťovni získať od dlžníkov peniaze. Vďaka vymoženým starým dlžobám vyberá na poistnom viac, než predpisuje. „Úspešnosť výberu poistného dosiahla za prvých sedem mesiacov úroveň 105,69 percenta,“ povedal šéf poisťovne Ľuboš Lopatka. Do exekúcie bolo v rovnakom období daných takmer 80­-tisíc prípadov, čo oproti minulému roku predstavuje zvýšenie o 151 percent. Lopatka len nedávno kritizoval exekútorov za slabé výsledky, určil preto pre nich nové pravidlá. Zlepšenie možno podľa hovorcu exekútorskej komory Martina Hermanovského pripísať tomu, že v minulosti sa rozhodnutia o exekúcii vydávali pomalšie. Výrazné zvýšenie počtu exekúcií ušetrilo štátu sto miliónov eur.

Nezávislý poslanec Igor Matovič začne už v stredu zbierať 10-tisíc podpisov potrebných na vznik vlastnej politickej strany. "Do konca augusta chceme každý deň vyzbierať tisíc podpisov. Začíname v Banskej Bystrici a vo Zvolene." S registráciou strany chce však ešte chvíľu počkať. Ak poslanci na septembrovej schôdzi schvália Matovičov návrh, aby mohli do parlamentu kandidovať aj nezávislí, podpisy nepoužije. Strana by sa mala volať Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. S niektorými sa vraj už skontaktoval, mená však zatiaľ neprezradil. "Rozhodne však nechceme celebrity typu chlapa, ktorý má šesť detí so šiestimi ženami," povedal Matovič. Politológovia si myslia, že nová strana osloví skôr konzervatívnych voličov KDH ako liberálov sympatizujúcich so SaS.

Plánované rozšírenie platenia mýta na ďalších úsekoch ciest prvej triedy by mali podľa ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) sprevádzať výhodnejšie sadzby pre autodopravcov. V upravených mýtnych poplatkoch sa má vo väčšej miere prejaviť ekologizácia vozidiel a časová regulácia. Figeľ tak chce zabrániť zápcham na cestách a podporiť nárast podielu ekologicky čistejších áut. Rezort tiež pripravuje zníženie počtu mýtnych úsekov zo súčasných okolo 1 600 zhruba o polovicu. Opatrením má klesnúť počet mýtnych transakcií a zároveň aj poplatky štátu prevádzkovateľovi mýta. Zmeny by mohli začať platiť od budúceho roka. Mýto sa podľa Figeľa stane v nasledujúcich rokoch dôležitým zdrojom Národnej diaľničnej spoločnosti pre výstavbu a údržbu a diaľnic.