Kabinet Ivety Radičovej nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv. Vyhlásila to dnes premiérka Iveta Radičová po tom, ako vláda prijala vyhlásenie k inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému. Vláda podľa nej vyjadrila odmietavý postoj k takýmto umelým, nedemokratickým glorifikáciám osobností, ktoré nemajú právo mať bustu v Slovenskej republike. Premiérka pripomenula, že podpredseda vlády pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred mesiacom obrátil na primátora i mestské zastupiteľstvo, aby zrušili rozhodnutie o inštalovaní busty.

Európska komisia (EK) chce zintenzívniť boj proti vysokým cenám roamingových služieb. Potom, ako od prvého júla tohto roku klesli vplyvom EÚ maximálne ceny telefonovania v roamingu, sa teraz Brusel zameral na mobilné dáta. Podľa návrhu, ktorý v stredu EK predstavila, by mali spotrebitelia od 1. júla 2012 za jeden megabajt (MB) prevzatých dát platiť maximálne 0,90 eur. Do júla 2014 by mali ceny mobilného internetu klesnúť ešte výraznejšie a síce na 0,50 eur za MB, pričom tieto ceny by sa účtovali po kilobajtoch. Od júla 2014 by museli taktiež mobilní operátori v iných členských štátoch umožniť prístup k ich sieťam alternatívnym operátorom, napríklad virtuálnym mobilným operátorom.

Aj napriek negatívnej reakcii verejnosti odmieta Všeobecná zdravotná poisťovňa meniť svoje plány na zrušenie 156 oddelení a 3300 lôžok. Nepomohli tak ani protesty, petície, odborné argumenty riaditeľov nemocníc či nesúhlas zástupcov obcí. Jedinými výnimkami sú nemocnice v Snine a Zlatých Moravciach, kde sa podarilo presadiť zachovanie po jednom ohrozenom oddelení. S rozhodnutím poisťovne súhlasí aj ministerstvo zdravotníctva, argumentuje nedostatkom kvalifikovaného personálu. "Všeobecná zdravotná poisťovňa na tlačovej konferencii prezentovala definitívny návrh optimalizácie siete nemocníc s tým, že v 10 až 15 percent prípadov bude ešte rokovať o konkrétnych podmienkach zmluvy," vyjadrila sa hovorkyňa poisťovne Petra Balážová s tým, že žiadne výraznejšie zmeny v pláne nepredpokladajú.

Štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Kristián Takáč dostal dnes od parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pokutu vo výške jedného mesačného platu. Dôvodom je neskoré doručenie majetkového priznania. Pokutu z rovnakého dôvodu dostali aj ďalší verejní funkcionári - exposlanci Jozef Tarčák (ĽS-HZDS) a Ľuboš Micheľ (SDKÚ-DS), bývalý predseda Rady STV Martin Kákoš a bývalí členovia Rozhlasovej rady Jozef Ševec a Ondrej Patarák. Niektorí neskoré doručenie priznania odôvodňovali enormným pracovným vyťažením po vymenovaní do funkcie alebo neočakávanými služobnými povinnosťami mimo Bratislavy. Tí z nich, ktorí so sankciou nesúhlasia, sa môžu so žiadosťou o preskúmanie obrátiť na Ústavný súd SR.

Poslanci Národnej rady SR dnes neschválili správu o činnosti Prokuratúry SR. Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd) upozornil na jej sporné časti v závere, ktoré považuje skôr za beletristické, prípadne za politický komentár. V správe sa napríklad uvádza, že v roku 2010 sa spustil médiami podporovaný „pohon“ na prokuratúru a na generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý pripomínal kampaň proti Rudolfovi Slánskému z päťdesiatych rokov. Podľa Dostála takéto časti textu ilustrujú politickú zaujatosť autora správy. Zastupujúci generálny prokurátor Tichý s vyhláseniami nesúhlasí: „V žiadnom prípade prokuratúra a vôbec nie Generálna prokuratúra nemá za ušami politiku. Správa nie je ladená politicky."

Už viac ako rok chýba na Najvyššom súde SR podpredseda. Funkčné obdobie bývalej podpredsedníčky Daniely Švecovej sa skončilo 30. mája minulého roka. Šéf súdu Štefan Harabin vyhlásil voľbu svojho zástupcu na 30. augusta, teda ešte predtým, ako Ústavný súd SR rozhodne o jeho ďalšom disciplinárnom stíhaní. Je možné, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) navrhne zbaviť Harabina funkcie. Mená kandidátov zatiaľ nie sú známe. V hre je sudkyňa Ida Hanzelová či šéfka jedného zo senátov Najvyššieho súdu Alena Poláčková. Podpredsedu bude voliť Súdna rada, ktorá je naklonená Harabinovi.

Ústavný súd po dvoch týždňoch odvolal svoje rozhodnutie o voľbe generálneho prokurátora. Zrušil predbežné opatrenie, ktorým chcel zakázať verejnú voľbu dovtedy, kým rozhodne o jej ústavnosti. Na zmenu rozhodnutia upozornil portál aktualne.sk. V nenápadnej správe súdu chýba akékoľvek vysvetlenie. Parlament medzičasom zvolil v tajnej voľbe za prokurátora Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však aj napriek zrušeniu predbežného opatrenia odmieta vymenovať. Rozhodnutie súdu prekvapilo právnikov aj politikov. Dočasného šéfa prokuratúry navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH) vybrať žrebovaním spomedzi služobne najstarších prokurátorov.

Majetkové priznania verejných funkcionárov budú dnes na internete zverejnené po tom, čo parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií prerokuje tzv. Správu o došlých oznámeniach. Tento rok muselo v priznaniach dodatočne dopĺňať údaje až 386 funkcionárov. Podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu musia verejní funkcionári predkladať majetkové priznania každoročne do 31. marca. Tým, ktorí podali priznanie oneskorene alebo ho nepodali vôbec, hrozí pokuta. Majetkové priznania však čelia už dlhšiu dobu kritike, keďže funkcionárom podľa nich stačí priznať iba majetok presahujúci 35-násobok minimálnej mzdy.

Poslanci budú od stredy pokračovať v rokovaniach na 20. schôdzi parlamentu. Horúcou témou je pôžička Grécku, o ktorej chcú diskutovať SaS, SNS a OKS. Proti sebe stoja šéf liberálov Richard Sulík, presadzujúci bankrot Grécka, a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý s pôžičkou súhlasí len za určitých podmienok. Rokovať sa bude aj o výslednej podobe zákonníka práce. KDH sa po šiestykrát pokúsi schváliť ústavný zákon o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Koalícia chce tiež zrušiť priestupkovú imunitu poslancov. Parlament sa bude zaoberať aj návrhmi od Obyčajných ľudí. Tí chcú krátiť platy poslancom vo viacerých funkciách či povoliť nezávislým kandidovať do parlamentu.

Premiérka Iveta Radičová by sa v Grécku postavila na čelo štrajkov. Paradoxom vraj je, že štrajkujú práve bankári. „So štipkou humoru môžem povedať, že ako prvá by som išla na čelo takýchto štrajkov aj s celou vládou. Protestovať proti tomu, že nezodpovedné správanie sa politikov niektorých krajín nás núti prijímať opatrenia, ktoré sú bolestivé a nepopulárne,“ povedala. Radičová poukázala na to, že za krízou bol podvod a klamstvá pre úspech vo voľbách a popularitu. Zdôraznila, že po Ficovom „áno“ všetkým pôžičkám vrátane gréckej, táto vláda povedala „nie“. Hlas a pozícia Slovenska sa podľa nej pri vyjednávaniach berie vážne.

Nezávislý poslanec Igor Matovič je rád, že sa lídri SaS a KDH pomerili. Má však pochybnosti, či a ako dlho im to vydrží. Prekáža mu, keď si jednotlivé koaličné kluby blokujú zákony bez predchádzajúceho upozornenia. Iniciátora vzájomných podrazov síce pozná, nechce však živiť tému. Na nezhody medzi konzervatívcami a liberálmi reagoval Matovič pohrozením predčasnými voľbami. Svoj postoj nezmenil. „Mám rád tvrdú hru, ale fér hru,“ vyhlásil. Na obvinení Pavla Abrhana z KDH, že je na voľbách dohodnutý s Ficom, sa vraj dobre zasmial. „Chcem ubezpečiť všetkých ľudí na Slovensku, že ja sa s vagabundom na ničom nedohadujem,“ dodal.

Najviac peňazí za minulý rok zarobila najsilnejšia politická strana na Slovensku Smer. Jej príjmy za získané hlasy vo voľbách, poslanecké mandáty, vrátane príspevkov na činnosť či členských príspevkov presiahli sedem miliónov eur. Strana však vlani nedostala žiadny dar. V daroch bol so sumou vyše 260-tisíc eur na prvom mieste Most-Híd. Ten zároveň ako jediný nevyzbieral od svojich členov ani euro a jeho celkový zisk bol 1,66 milióna eur. Príjmy druhej najsilnejšej parlamentnej strany SDKÚ dosiahli 4,7 milióna eur, SaS si prilepšila o 2,4 milióna. KDH získalo 1,9 milióna eur a príjmy národniarov boli na úrovni takmer 1,6 milióna.

Rada pre vysielanie a retransmisiu sa bude zaoberať reláciou Štefana Hríba Lampa, ktorá bola odvysielaná 23. júna na Dvojke. Relácia prezentovala názory štyroch právoplatne odsúdených vrahov v kauze Cervanová, ktorí tvrdili, že išlo o justičný omyl. Rade bolo doručených viacero sťažností na porušenie objektivity a vyváženosti vysielania tým, že v programe bola zastúpená len jedna strana. Ostrý protest a rozhorčenie vyjadrila aj Generálna prokuratúra a opoziční poslanci. RTVS sa bráni, že nikto z oponentov pozvanie neprijal. Rada by mala o veci rozhodnúť v auguste. Na zasadnutí Rady RTVS chce tému otvoriť jej podpredseda Andrej Miklánek.

Generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku (SSP) Ľudomír Molitoris podal žalobu na poslankyňu SDKÚ-DS a bývalú veľvyslankyňu SR vo Varšave Magdalénu Vášáryovú za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena spolku. Toho sa mala dopustiť vo svojej knihe Sąsiad o północy (Severný sused), ktorá vyšla v máji v poľskom preklade. Vášáryová v knihe nepriamo označila poľských Slovákov za nacionalistov spievajúcich fašistické piesne a oslavujúcich Jozefa Tisa. Molitoris od nej žiada ospravedlnenie a náhradu duševných i materiálnych škôd. Politička si však za svojimi slovami stojí. "Kniha má 300 strán, pánovi Molitorisovi vadí jedna veta," uviedla.

Slovensko musí do svojej legislatívy prebrať niekoľko európskych nariadení a smerníc, inak nám za každý takýto právny predpis hrozí od Európskej komisie pokuta 750-tisíc eur. Na neformálnom stretnutí o tom minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) informoval prezidenta Ivana Gašparoviča. Túto povinnosť si podľa ministra nesplnili jeho predchodcovia zo SNS. Nagy sa s prezidentom rozprával aj o protipovodňových opatreniach, čerpaní eurofondov či zonácii Tatier. Gašparovič by privítal samostatné ministerstvo, ktoré by malo na starosti vodu, les a životné prostredie. Minister poľnohospodárstva by sa staral o poľnohospodársku a potravinársku výrobu.