"Útok skinhedov na študentku Hedvigu Malinovú v Nitre sa nakoniec stal. Mladá žena zrejme dostala niekoľko úderov a ľahkú bitku, ale potom sa snažila urobiť svoje zranenia horšími z obavy, že to nebude stačiť na to dostať jej prípad na políciu," uvádza sa v depeši amerického veľvyslanectva v Bratislave z roku 2006, ktorú v stredu 24. augusta zverejnil server Wikileaks a preložil bloger Matej Kvocera. Tieto informácie mala ambasáda získať od "kontaktu s väzbami na ministerstvo vnútra." "Ona nedávala trestné oznámenia, čiže konštatovanie, že mohla niečo zveličiť asi nie je na mieste. Nikde nehovorila, čo jej je, to konštatovali vždy lekári," uviedol v reakcii na depešu advokát Malinovej-Žákovej Roman Kvasnica.

Slovenská televízia (STV) chce od septembra svojim divákom ponúknuť viac premiér. Chce tým bojovať s nízkou sledovanosťou. "V televízii je problém, veď to neskrývame, že sa dosahuje v sledovanosti minimum za veľmi dlhé obdobie," uviedol programový riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Na obrazovkách sa napríklad objavia premiéry koprodukčných filmov ako Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Tobruk, Mŕtvola musí zomrieť či nové Filmoviedky. Vo vysielaní Jednotky sa objavia dva nové pôvodné televízne seriály - Zlomok sekundy a Gympel. STV chce o vyššiu sledovanosť zabojovať aj zmenami v spravodajstve, viac nových programov bude venovaných hlavne občianskej publicistike, ktorá sa zo súkromných televízií takmer vytratila.

Vyšetrovanie vraždy známeho advokáta Ernesta Valka, ktorého zavraždili 8. novembra 2010 v jeho dome v Limbachu, pokročilo. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil policajný prezident Jaroslav Spišiak. "Smeruje to k napĺňaniu našich plánov vyšetrovania. Ako sme si naplánovali proces vyšetrovania, tak sa postupne dopracovávame k bodom, ku ktorým sme sa chceli dopracovať. Nejdeme spätným chodom. Ideme dopredu," reagoval dnes Spišiak na novinársku otázku. Neuviedol však žiadne bližšie podrobnosti. Verejnosť doteraz nepozná motív vraždy ani mená akýchkoľvek podozrivých.

Podľa podpredsedu strany Smer-SD Dušana Čaploviča stratil minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda "akúkoľvek súdnosť a nikdy v budúcnosti už nebude môcť hovoriť o korupcii a klientelizme, keďže sa diskvalifikoval v slovenskej politike". Reagoval tak na Dzurindove slová o tom, že príbeh Daňového riaditeľstva je z pozície rezortu financií od A po Z transparentný. Stále pritom platí, že ak premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nepristúpi k vysvetleniu kauzy a vyvodeniu dôsledkov, Smer iniciuje návrh na jej odvolanie. Predsedníčka vlády má čas do začiatku septembrovej schôdze Národnej rady SR.

Bratislavský byt predsedu KDH Jána Figeľa už má nového majiteľa. Lídrovi kresťanských demokratov sa po desiatich mesiacoch podarilo nájsť charitatívnu organizáciu, ktorej ho venuje. "V júni som uzavrel dohodu s beneficientom, ktorým je dobročinná organizácia. Na jeseň začne tento dar používať," povedal Figeľ pre Hospodárske noviny. Názov organizácie však neprezradil. Figeľ dostal štvorizbový mestský byt v Starom Meste v roku 2000, keď bol primátorom Bratislavy jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský. Neskôr ho od mesta kúpil za 54-tisíc korún. O prípade médiá informovali už vlani v októbri. Politik nasledujúci deň po zverejnení oznámil, že byt venuje charite.

Obyvatelia hlavného mesta sa búria proti plánovanému rušeniu spojov. Do verejnej diskusie sa zapojilo približne 5 000 Bratislavčanov, e-mailom prišlo asi 400 podnetov. Dopravný podnik navrhuje 13 liniek zrušiť a ďalších 10 obmedziť. Opatrenie má od septembra do konca roka ušetriť 1,5 milióna najazdených kilometrov. Primátor Milan Ftáčnik s tým nesúhlasí a od poslancov očakáva zvýšenie finančných prostriedkov pre dopravný podnik. Umožnilo by to podľa neho zachovať časť niektorých liniek mestskej hromadnej dopravy. O konečnej podobe MHD od septembra má v najbližších dňoch rokovať mestská dopravná komisia, primátor a dopravný podnik. Prípadné zmeny majú byť známe do konca tohto týždňa.

Mobilní operátori Orange a T-Mobile, ktorý zastrešuje spoločnosť Slovak Telekom, sa v stredu odvolali voči rozhodnutiu Telekomunikačného úradu SR. Ten im 9. augusta predĺžil licencie na využívanie frekvencií na 10 rokov za poplatok v celkovej výške takmer 90 miliónov eur. T-Mobile má zaplatiť 47,8 milióna eur, Orange 40,7 milióna. Orange odôvodnil odvolanie nedostatočnou transparentnosťou procesu, diskriminačným prístupom a faktickými nedostatkami v metodike a pri výpočte poplatku. Slovak Telekom len potvrdil, že v odvolaní namietal výšku poplatku. Obaja operátori to stihli na poslednú chvíľu. Prípadný súdny spor môže trvať roky. Nemajú však istotu, že im súd umožní, aby sa platbe licenčného poplatku vyhli.

Dve tisícky železničiarov sú už bez práce a sľúbená podpora od štátu je v nedohľadne. Keď minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vo februári pripravoval ozdravný plán železníc, sľuboval hromadne prepusteným zamestnancom sociálne programy. Neskôr vláda prišla s tým, že na pomoc od júna vyčlení program podpory zamestnanosti v hodnote sedem miliónov eur. Je august a ministerstvo práce zatiaľ len rozbehlo tender na agentúry, ktoré majú prepúšťaným pomáhať opäť si nájsť uplatnenie. Rezort tvrdí, že pomoc nemešká. Rovnako to vidí aj ministerstvo dopravy. „Rátalo sa v prvej fáze s tým, že úrady práce budú konať svojpomocne.“ Železničiarov medzitým prepúšťajú. O prácu ich k 1. augustu prišlo 1011.

Generálna prokuratúra podporuje poslancov NR SR Igora Štefanova (SNS) a Andreja Ďurkovského (nezávislý) v ich výnimočnom postavení. Myslí si to minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Štefanov aj Ďurkovský by mali byť podľa neho trestne stíhaní. "Ja som už viackrát povedal, že je neprijateľné, aby sme na Slovensku mali triedu ľudí, ktorí stoja nad zákonom, a ktorí si vždy nájdu niekoho, kto ich v tom ich výlučnom postavení podporí. A dnes to žiaľ robí generálna prokuratúra." Trestné stíhanie bude možné až vtedy, keď parlament na návrh generálnej prokuratúry zbaví poslancov imunity. Návrh zatiaľ podaný nebol. Lipšic dúfa, že fungovanie prokuratúry sa zlepší po zmenách, ktoré presadila súčasná vláda. Ďurkovský má niesť zodpovednosť za kauzu PKO a Štefanov pre nástenkový tender.

Prenájom budovy pre daňové úrady v Košiciach, ktorý zabezpečuje firma okresného šéfa SDKÚ-DS v Nitre Ondreja Ščurku, je podľa predsedu SDKÚ-DS a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu od A po Z transparentným príbehom. Podľa expremiéra môže mať každý na danú vec svoj názor. Ocenil, že ministerstvo financií preštudovalo pripomienky mimovládnych organizácií. Zdôraznil, že hoci budovu daniarom prenajal okresný šéf SDKÚ-DS, téma nemá s koaličnou stranou nič spoločné. Tvrdenia, že pred súťažou neboli zanalyzované aj iné možnosti ako prenájom jednej budovy pre všetky daňové úrady, označil za lož a prejav poľovania na SDKÚ-DS.

Už od budúceho roku by sa podľa ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) mal v praxi realizovať nový model ďalšieho budovania slovenskej armády. Hlavným dôvodom jeho prijatia má byť kritická situácia, v akej sa Ozbrojené sily SR ocitli. Armádu tak čaká predovšetkým zoštíhľovanie dôstojníckych štruktúr, zlučovanie veliteľstiev a prepúšťanie civilistov. Pozitívny efekt týchto opatrení Galko očakáva v roku 2013. Galkov predchodca Jaroslav Baška však tvrdí, že Galko už rok stratil. "Pán minister si robí srandu nielen z vojakov, ale aj občanov, pretože už mohol robiť opatrenia, stačilo pokračovať v transformácii, ktorú sme my začali," vyhlásil Baška.

Nezávislá poslankyňa Národnej rady SR Anna Belousovová dnes kritizovala "starostov, ktorí pochádzajú z komunít neprispôsobivých občanov a nemajú dokončené ani základné vzdelanie". Tí sú podľa nej súčasťou parazitického systému, pri ktorom "prostriedky obce distribuujú a spotrebúvajú z väčšej časti občania, ktorí ich nevyprodukovali." Belousovová preto spolu s nezávislým poslancom Rudolfom Pučíkom navrhnú zmeny v komunálnom volebnom zákone, ktorými chcú zaviesť pravidlo, aby starostovia a primátori mali povinne úplné stredné vzdelanie. Na otázku, či novela nebude mať problém s ústavnosťou, Belousovová odpovedala, že ústava dáva každému právo nadobudnúť vzdelanie. "Ak niekto toto právo nevyužije, potom nemôže zastávať všetky posty," uviedla.

Obyčajným ľuďom sa podľa ich lídra Igora Matoviča KDH a SDKÚ zatiaľ neozvali s návrhom, ako chcú vyriešiť „podraz“ z júlovej parlamentnej schôdze. Obe strany vraj sľúbili, že ich pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce podporia, pri hlasovaní ich však potopili. Matovič preto v júli žiadal podpísanú zmluvu s koalíciou, ktorá by garantovala, že ak sa na niečom dohodnú, bude to platiť. „Nikto sa neozýva. Problémy nechávajú vyhniť ako obyčajne,“ povedal dnes Matovič. „Sú na ťahu. Buď si budú chcieť napraviť vzťah s nami, alebo si kúpia opäť pár poslancov ako v roku 2005.“ Matovič nechce ani účasť na Koaličných radách, ktorú mu má v najbližších dňoch ponúknuť SaS. Radšej vraj zostanú slobodní a budú koalíciu naďalej kontrolovať a kritizovať.

Koalícia našla zhodu v otázke dvojakého občianstva. Súčasný zákon o štátnom občianstve z dielne bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý nedovoľuje slovenským občanom vlastniť viacero pasov, sa zmení. Poslanecká novela má po novom umožniť viacero občianstiev na základe štandardných medzinárodných princípov, ako je dlhší pobyt či rodinná väzba v inej krajine. "Aj keď sa líšia naše pohľady na niektoré záležitosti, súčasný stav považujeme za problém," uviedol predseda KDH Ján Figeľ. Koaličné strany sa neúspešne pokúsili zmeniť súčasný zákon, ktorý odoberá slovenské pasy tým, čo dobrovoľne požiadajú o cudzie občianstvo, už niekoľkokrát. Najväčším kritikom právnej normy je Most-Híd Bélu Bugára.

Nekonečná kauza údajného napadnutia maďarskej študentky Hedvigy Malinovej-Žákovej sa pravdepodobne nikdy nevyrieši a verejnosť sa tak nedozvie identitu útočníkov. Po takmer piatich rokoch si to myslí Malinovej advokát Roman Kvasnica. Poukázal tiež na to, že útok na Malinovú orgány činné v trestnom konaní oficiálne vyriešili za 14 dní a jej trestné stíhanie za krivú výpoveď nie je ukončené ani po viac ako štyroch rokoch. Podľa Kvasnicu ide o "absolútne zlyhanie slovenských štátnych orgánov". Generálna prokuratúra SR, ktorá má o stíhaní Hedvigy Malinovej definitívne rozhodnúť, sa k prípadu kvôli informačnému embargu nevyjadruje.

Priority rozpočtu na budúci rok zostávajú po utorkovom rokovaní Koaličnej rady stále otvorené. Lídri sa dohodli na vytvorení pracovnej skupiny z expertov koaličných strán, ktorá o nich bude nasledujúce dva týždne diskutovať. Premiérka Iveta Radičová zopakovala, že hlavným cieľom je konsolidácia verejných financií. Tú chce koalícia dosiahnuť najmä šetrením výdavkov. Ministri však pýtajú pre svoje rezorty viac, ako im pôvodne navrhol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ak sa im zvýšenie zdrojov podarí presadiť, budú sa zrejme musieť zvyšovať niektoré dane. Kresťanskí demokrati si to predstaviť vedia, SaS aj OKS to opakovane odmietli. Ďalšou hrozbou môže byť spomalenie ekonomického rastu, prognóza je totiž nastavená príliš optimisticky.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) sa odmieta vyjadriť, ako vníma skutočnosť, že nominant ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), šéf Daňového riaditeľstva Igor Krnáč, nezrušil spornú súťaž o prenájom budovy pre košické daňové úrady a zákazku zveril firme okresného predsedu SDKÚ-DS Ondreja Ščurku Nitra Invest. Líder opozičného Smeru Robert Fico obvinil Radičovú, že mlčaním chce zamiesť pod koberec "učebnicový príklad straníckeho klientelizmu". Premiérka môže podľa neho obnoviť rešpekt voči svojej osobe jedine odvolaním Mikloša, ktorý dlhodobo obhajoval spôsob výberu vhodnej budovy a označil ho za transparentný. Ak to neurobí, Smer-SD bude iniciovať jej odvolanie v parlamente.

Novým riaditeľom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) sa má stať terajší poslanec SaS Kamil Krnáč. Dohodli sa na tom lídri vládnych strán na Koaličnej rade. Krnáč je v poradí už štvrtým kandidátom liberálov na tento post, predchádzajúci traja u koaličných partnerov neprešli. Formálne mu už nestojí nič v ceste, keďže pred niekoľkými dňami získal od NBÚ bezpečnostnú previerku. Poslanca ešte musí do čela úradu na návrh vlády zvoliť parlament. Ak sa tak stane, Krnáč vo funkcii vystrieda bývalého nominanta HZDS Františka Blanárika, ktorý oznámil rezignáciu po tom, ako sa opäť začala pripomínať jeho údajná spolupráca s komunistickou vojenskou kontrarozviedkou.