Pred omšou, ktorú dnes v nemeckom meste Erfurt slúži pápež Benedikt XVI, strieľal zo vzduchovky muž. Streľba sa uskutočnila asi kilometer od miesta omše a nikto nebol zranený. Muž údajne strieľal na členov bezpečnostnej služby. Hovorca Vatikánu Federico Lombardi však informoval, že streľba nemá s návštevou pápeža nič spoločné a Benedikta XVI. o incidente ani neinformovali. "Nikto si nič nevšimol," vyhlásil. Polícia muža ihneď zadržala. Pápež počas omše vyzval veriacich v bývalom východnom Nemecku, aby sa neodvracali od viery. Návšteva Benedikta XVI. v Nemecku totiž prichádza v čase, keď cirkvi ubúdajú veriaci pre odhalenia, že duchovní zneužívali stovky mladých ľudí.

"Myslím si, že by bolo správne, aby zjazd strany potvrdil kandidatúru svojho predsedu Vladimira Putina na post prezidenta krajiny," vyhlásil ruský prezident Dmitrij Medvedev na zjazde vládnej strany Jednotné Rusko, ktorý sa v sobotu konal v Moskve. Súčasný premiér Putin zase navrhol Medvedeva, aby stál na čele straníckej kandidátky Jednotného Ruska v parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať v decembri. Putin zároveň vyhlásil, že s Medvedevom sa na svojich budúcich rolách dohodli už veľmi dávno, pred niekoľkými rokmi. Najnovšie správy tak vyjasňujú predvolebné pozície oboch lídrov, o ktorých médiá špekulovali dlhé mesiace.

Správa republikánov, ktorú včera zverejnili uvádza, že ďalšie škrty v rozpočte amerických ozbrojených síl by znemožnili armáde USA zúčastňovať sa na vojenských operáciách vo viacerých krajinách súčasne. Podľa republikánov by mohlo šetrenie v armáde počas obdobia desiatich rokov dosiahnuť až jeden bilión dolárov. Jedná sa pritom o sumu, ktorá ide nad rámec 465 miliárd dolárov, ktoré sa plánujú ušetriť v rámci rozpočtu prijatého v auguste. "Ešte hlbšie škrty v našej armáde, ktorá už musela zniesť najväčší podiel šetrenia v štátnych výdavkoch, by boli nezodpovedným opatrením," uvádza sa v správe.

Počas návštevy Nemecka sa Benedikt XVI. stretol s ľuďmi, ktorí boli počas detstva zneužívaní rímskokatolíckymi duchovnými. Polhodinové stretnutie s dvoma ženami a tromi mužmi sa uskutočnilo počas druhého dňa pápežovej prvej oficiálnej návštevy rodného Nemecka. Pápež bol údajne hlboko otrasený, pričom vyjadril súcit a ľútosť nad utrpením, ktoré obete sexuálneho zneužívania museli znášať. Svätý otec zároveň uviedol, že Boh vylieči rany obetí a dá im vnútorný pokoj. Pápež zároveň obete uistil, že predstavitelia cirkvi chcú prijať účinné opatrenia na ochranu detí pred zneužívaním.

Dcéra bývalého líbyjského lídra Muammara Kaddáfího, Aiša Kaddáfiová, v piatok prostredníctvom zvukovej nahrávky uviedla, že jej otec je v dobrom duševnom rozpoložení a bojuje po boku svojich stúpencov. Kaddáfiová zároveň obviňuje sily dočasnej vlády v Líbyi zo zrady, pričom niektorí lídri Prechodnej národnej rady (NTC) boli podľa nej predtým predstaviteľmi Kaddáfiho režimu. Krátku nahrávku odvysielala sýrska televízna stanica Arrai TV. Tá v poslednom období odvysielala aj niekoľko vyhlásení zosadeného líbyjského vodcu. Aiša Kaddáfiová spolu s matkou a dvoma bratmi utiekli koncom augusta do Alžírska.

Mediálna spoločnosť News Corporation, patriaci multimilionárovi Ruppertovi Murdochovi, bude v najbližších dňoch zrejme čeliť žalobe. Tú plánujú podať obete škandálu s odpočúvaním mobilných telefónov v Británii. Správu oznámil Mark Lewis, ktorý mnohé z obetí zastupuje. Pre agentúru AP uviedol, že podanie žaloby v Spojených štátoch sa očakáva počas budúceho týždňa. Na prípade budú pracovať americkí právnici pod vedením renomovaného právnika a aktivistu Normana Siegela. Ten sa angažuje ako zástupca rodín obetí teroristických útokov z 11. septembra. Žaloba bude predložená v štáte New York, kde má multinárodná spoločnosť News Corporation svoje hlavné sídlo.

Hovorca varšavskej polície Maciej Karczynski uviedol, že 49-ročný muž sa polial riedidlom a zapálil tesne predtým, ako k nemu pribehli členovia bezpečnostnej služby a uhasili ho. "Na miesto hneď prišli hasiči. Muža previezli do nemocnice. Lekári popísali jeho stav ako kritický," povedal Karczynski. Muž mal popáleniny na asi 40 percentách povrchu tela, pričom sa poškodili aj jeho dýchacie cesty. Podľa svedkov mal muž pri sebe aj list adresovaný premiérovi. Ten vraj zaslal aj do niektorých redakcií. Podľa neho mal údajne finančné problémy, ktoré boli rozhodujúcim dôvodom pre zúfalý čin. Okolnosti prípadu sú v štádiu vyšetrovania, takže polícia je zatiaľ s informáciami opatrná.

Pápež Benedikt XVI. sa počas druhého dňa návštevy svojho rodného Nemecka stretol s predstaviteľmi miestnych moslimov. Súčasná hlava katolíckej cirkvi má však s moslimami od začiatku svojho pôsobenia v úrade komplikované vzťahy. V roku 2006 totiž počas prednášky v nemeckom Regensburgu nepriamo naznačil spojitosť medzi násilím a islamom. Prejav tak vyvolal v moslimskom svete násilné protesty. Pápež tentoraz uprednostnil zmierlivý tón a vyzval na "plodnú spoluprácu" medzi kresťanmi a moslimami. "My veriaci môžeme zvláštnym spôsobom prispieť k budovaniu lepšieho sveta," vyhlásil Benedikt XVI. Pápež zároveň označil ochranu rodiny a úctu k životu za spojitosti medzi oboma vierami.

Rómovia, ktorí sa nedávno usadili v širšom centre Bruselu, nejavia ani najmenšie náznaky odchodu domov. Po vysťahovaní z priestorov železničnej stanice sa Rómovia napokon usadili na námestí Gaucheret. V podchode a popri stenách budov navŕšili svoje kufre, tašky, škatule, igelitky a detské kočíky. Cez to všetko sa povaľujú ich kusy oblečenia. Belgické úrady sa o nich takmer vôbec nestarajú a jedinú pomoc, ktorú skupina dostala, je autobus. Viaceré z rómskych detí totiž vykazujú známky podchladenia. Belgické úrady na ochranu ľudských práv mestskú správu za nečinnosť kritizujú. Obyvatelia však zastávajú názor, že Belgicko "nie je Matka Tereza" a Rómovia by sa mali vrátiť domov.

Prezident Alí Abdalláh Sálih pricestoval z liečenia v Saudskej Arábii, kde sa zotavoval z júnového atentátu. V Jemene trvajú nepokoje už osem mesiacov a potýčky medzi stúpencami a odporcami prezidenta pokračujú aj naďalej. V posledných piatich dňoch si vyžiadali viac ako stovku mŕtvych. Násilnosti sa v krajine očakávajú aj v piatok po tradičných piatkových modlitbách. Sálih stále odmieta vyhovieť požiadavke opozície a odstúpiť. Vyjednávaním s ňou poveril viceprezidenta Abdar Rabbúa Mansúra Hadího, čo však opzícia neschvaľuje a považuje za pascu. Naďalej preto vyzýva mladých Jemenčanov, aby stupňovali protesty do tej doby, kým režim nepadne.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás dnes oficiálne požiada OSN o udelenie štatútu riadneho člena. V prípade získania členstva by bola uznaná nezávislosť Palestíny v hraniciach spred vojny z roku 1967. Abbbás údajne poskytne Bezpečnostnej rade "istý čas" pred tým, ako sa obráti na Valné zhromaždenie. Palestína potrebuje hlas od minimálne deviatich spomedzi 15 aktuálnych členov BR OSN. Zároveň však návrh nesmie vetovať ani jeden zo stálych členov výkonného orgánu OSN. Problémom tak i naďalej ostávajú USA, keďže už jasne potvrdili, že právo veta využijú. Podporu Palestíne vyjdarili krajiny ako Čína, Rusko, Brazília, Južná Afrika či Španielsko.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád je presvedčený, že je nemožné, aby dopravné lietadlá spôsobili pád dvojičiek iba tým, že do nich narazili. Podľa neho muselo dôjsť k nejakej forme plánovanej explózie. Podľa neho tak existujú pochybnosti, ktoré by mal svet objasniť. Svoje tvrdenie zopakoval aj na pôde Valného zhromaždenia OSN, kde podrobil kritike americkú vládu aj za zabitie Usámu bin Ládina, namiesto toho, aby ho postavili pred súd. Prezident zároveň odsúdil politické praktiky Washingtonu, ktorými sa vraj snažia podniknúť ďalšie invázie a získať kontrolu nad svetom. Asi v polovici jeho prejavu americká delegácia opustila sálu.

Špecialisti ruského Medzištátneho leteckého výboru (MAK), vyšetrujúci haváriu lietadla Jak-42, vypočuli letového inžiniera Alexandra Sizova. Ten ako jediný prežil haváriu lietadla, ktoré sa zrútilo 7. septembra krátko po štarte. Sizov počas rozhovoru poprel, že by lietadlo počas osudného letu malo technické problémy. Zároveň oboznámil vyšetrovateľom s tým, akým spôsobom boli v lietadle rozmiestnení pasažieri a kde bola naložená batožina. Manažéri a tréneri hokejového tímu Kontinentálnej hokejovej ligy Lokomotiv Jaroslavľ podľa neho sedeli v prednej časti lietadla a hráči cestovali v strede. Na palube lietadla zahynulo celkovo 44 ľudí.

Dubajská televízna stanica al-Arabíja včera oznámila, že v Tunisku zatkli líbyjského expremiéra Baghdádího Alího Mahmúdího. Pravdivosť správy zároveň potvrdil nemenovaný predstaviteľ tuniského ministra vnútra. Podľa neho došlo k zatknutiu už v stredu večer. Mahmúdího údajne zatkli za nelegálny vstup na územie Tuniska a tamojšia vláda ho plánuje vydať líbyjským úradom. Mahmúdí bol za premiéra vlády Muammara Kaddáfího menovaný v roku 2006. Zostal ním až do zvrhnutia Kaddáfího režimu a dobytia Tripolisu povstalcami koncom augusta tohto roku.