Počet obetí piatkových útokov v Nórsku stúpol na 93 po tom, čo v nedeľu v nemocnici podľahol svojim zraneniam jeden človek, ktorého na ostrove Utöja postrelil podozrivý Anders Breivik. Za obete útokov sa v nedeľu konala v Osle omša, na ktorej sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nórskeho kráľa Haralda V. a kráľovnej Sonje (na obr.), premiéra Jensa Stoltenberga, ako aj mladých ľudí, ktorí prežili útok na mládežnícky tábor sociálnodemokratickej strany. "Sme malá krajina, ale sme hrdí ľudia. Nikdy neopustíme svoje hodnoty," povedal nórsky premiér v emotívnom prejave. Pred katedrálou vznikol improvizovaný pomník, kam obyvatelia hlavného mesta prinášajú kvety a zapaľujú sviečky.

Amatérske video zachytáva ako sa za niekoľko minút premenil pokojný piatkový podvečer (22. 7.) v nórskej metropole na chaos. Explózia uložená v aute, ktorá vybuchla pred sídlom premiéra, bola taká silná, že porozbíjala okná niekoľko kilometrov od svojho epicentra. Práve padajúce sklo má na svedomí najväčší počet zranených v Osle. Na videu je vidieť, že krátko po samotnom výbuchu varoval ľudí automatický mestský bezpečnostný systém. I napriek tomu sa desiatky obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta hrnuli k miestu výbuchu a skazu si filmovali na svoje mobilné telefóny.

Páchateľ krvavých útokov v Nórsku vo svojom manifeste niekoľkokrát spomína i Prahu, a to v súvislosti s neúspešným pokusom zadovážiť si tam výbušniny a zbrane. Anders Breivik navštívil hlavné mesto Česka na prelome augusta a septembra 2010, keďže si o ňom myslel, že ide jednu z "najnebezpečnejších európskych metropol". "Praha je známa ako tranzitný bod pre nelegálne zbrane a drogy. Počul som, že tu pôsobí veľa krutých a cynických kriminálnikov," píše sa v manifeste. Po niekoľkých dňoch však svoj názor na Prahe úplne zmenil: "Toto mesto nie je vôbec nebezpečné. Nechápem, prečo BBC o ňom v dokumente informuje tak nepresne. V skutočnosti sa tu cítim bezpečnejšie ako v Osle. Je to asi preto, že tu nežijú skoro žiadni moslimovia."

Tridsaťdvaročný Nór Anders Behring Breivik vypovedal, že oba piatkové krvavé útoky v Nórsku spáchal sám a nemal pritom žiadneho komplica. K obom činom sa zároveň priznal. Informovala o tom v nedeľu nórska polícia po tom, čo v piatok a v sobotu niekoľkí svedkovia vypovedali, že existoval aj druhý strelec. "Počas vypočúvania uviedol, že konal sám," povedal policajný komisár Sveinung Sponheim a dodal, že toto tvrdenie preverujú. Podľa Brevikovho právnik motívom činu bola snaha zmeniť nórsku spoločnosť. Polícia tiež v nedeľu po prvýkrát od útokov uviedla, že zranenia utrpelo 97 ľudí, pričom niektoré osoby sú po útokoch v Osle i na ostrove Utöja stále nezvestné.

Najväčšie ropné rezervy na svete má údajne Venezuela, ktorá predbehla Saudskú Arábiu. Krajina podľa údajov svojho ministerstva energetiky a ropného priemyslu disponuje najväčšími dokázanými zásobami ropy. Ministerstvo 19. júla informovalo, že k 31. decembru 2010 predstavoval objem dokázaných ropných rezerv krajiny 296,5 miliardy barelov. Pre porovnanie zásoby Saudskej Arábie predstavujú 265,1 miliardy barelov. Podľa venezuelskej tlačovej agentúry AVN sú do procesu vyčíslenia a certifikácie ropných rezerv zapojené okrem domáceho koncernu Petróleos de Venezuela aj zahraničné spoločnosti, ktoré by mali potvrdiť informácie ministerstva.

Letecké sily NATO dnes znovu bombardovali štvrť Báb al-Azízíja v Tripolise, sídlo líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Očití svedkovia informovali o explóziách a čiernom dyme, ktorý sa vznášal nad komplexom. Líbyjský vodca v sobotu na zvukovej nahrávke kritizoval ľudové povstania v Egypte a Tunisku, ktoré viedli k zvrhnutiu tamojších prezidentov. Kaddáfí sa zastal bývalého egyptského prezidenta Husního Mubaraka. Líbyjský vládca naznačil, že Egypťania sa unáhlili, keď Mubaraka zvrhli bez jasnej alternatívy. "Husnímu Mubarakovi treba vzdať česť - bolo by lepšie, keby zostal egyptským prezidentom," povedal Kaddáfí.

Páchateľ piatkovej masakry v nórskom Osle a na blízkom ostrove Utöja, 32-ročný Anders Behring Breivik, sa prvýkrát vyjadril k motívom svojho konania. "Povedal, že podľa jeho názoru boli činy ohavné, ale nevyhnutné," vyhlásil pridelený obhajca Geir Lippestad pre televíznu stanicu TV2. Lippestad dodal, že Breivik chce záležitosť bližšie vysvetliť na pondelkovom súdnom pojednávaní, na ktorom má sudca rozhodnúť, či podozrivý do začiatku samotného procesu zostane vo väzbe. Vypočúvanie zadržaného označil šéf polície za "ťažké", aj keď je ochotný vypovedať. V prípade odsúdenia mu hrozí maximálny možný trest, čo je v Nórsku odňatie slobody na 21 rokov. Krajina totiž zrušila doživotné väzenie.

Nové informácie o nórskom atentátnikovi, 32-ročnom Andersovi Behring Breivikovi, ukazujú, že masaker, ktorý si vyžiadal životy minimálne 93 ľudí, detailne plánoval aspoň rok a pol. Svedčí o tom jeho "manifest" pozostávajúci z 1 500 strán, v ktorom detailne popisuje, ako svoj vraždený čin pripravoval. Dokument nazval "2083 - Európska deklarácia nezávislosti" a vysvetľuje v ňom, ako by sa Európa mala očistiť od multikulturalizmu a prisťahovalectva. V kapitole o zháňaní výbušnín a zbraní niekoľkokrát spomína i Prahu, kde chcel neúspešne nadviazať kontakt s motorkárskou skupinou Hells Angels. "Ale stratil som motiváciu počas prvých dní v Prahe. Teraz musím zohnať poloautomatickú pušku a glock (pištoľ) legálne," píše v manifeste.

Obyvatelia Lotyšska rozhodli vo víkendovom referende o rozpustení parlamentu, ktoré podporilo až 94,7 percenta hlasujúcich. Na základe výsledkov sa v septembri uskutočnia predčasné voľby. Referendum vypísal v máji vtedajší prezident Valdis Zatlers v snahe obmedziť moc vplyvných podnikateľov a ich korupčné vzťahy s politikmi. Pobúrilo ho, že parlament zablokoval protikorupčné vyšetrovanie popredných poslancov a podnikateľov. V reakcii na vypísanie referenda ho poslanci o týždeň neskôr opätovne nezvolili za prezidenta a rozhodli sa pre bohatého Andrisa Bérziňša. Hlasovanie bolo prvé svojho druhu v krajine a účasť bola podľa predsedu Ústrednej volebnej komisie Arnisa Cimdarsa dobrá.

Zadržaný páchateľ masakry v Nórsku, 32-ročný Anders Behring Breivik, sa pri vypočúvaní priznal k niektorým obvineniam vrátane toho, že strieľal zo zbrane na ostrove neďaleko Osla, kde v piatok zabil najmenej 86 mladých ľudí. Polícii tiež uviedol, že zanechal asi 1 500-stranový manifest, ktorého skrátenú verziu umiestnil aj na videoportál YouTube. V dokumente sa zaoberá témami, ako napríklad "kultúrny marxizmus", "islamská kolonizácia", "multikuluralizmus" a "nádej pri zrode novej Európy". Z manifestu je vidieť jeho obdiv k stredovekému templárskemu rádu, ktorý prispieva k názoru, že motívom vraždených činov bol "kresťanský fundamentalizmus".

V reakcii na tragické piatkové udalosti v Nórsku vyhlásil belgický minister zahraničných vecí Steven Vanackere, že nastal čas na prijatie oveľa prísnejších pravidiel držania strelných zbraní na celoeurópskej úrovni. "Nemôžeme zatvárať oči pred rozsahom tejto drámy. Myslím si, že nastal čas, aby si európsky politický svet položil otázku, či nenastal čas na ešte prísnejšie pravidlá pre držanie strelných zbraní?" uviedol. V súčasnosti je legislatíva upravujúca vlastníctvo strelných zbraní individuálna v každom štáte Európy. Vanackere tvrdí, že je potrebné povýšiť túto záležitosť na vyššiu, celoeurópsku úroveň, za účelom lepšej koordinácie tých, ktorým záleží na bezpečnosti občanov a na verejnom poriadku.

Deň po masakri účastníkov letného tábora na ostrove v Nórsku našli v sobotu záchranári viacerých mladých ľudí, ktorí od piatkového popoludnia stále plávali v jazere. "Zachránili sme dnes ľudí z vody. Stále plávali," povedal hovorca Červeného kríža Jahn Petter Berendsen. "Pátracia akcia pokračuje, viacero ľudí je naďalej nezvestných," dodal bez upresnenia ich počtu. Z katedrály v Osle sa medzitým stalo pietnym miestom. "Má 14, 15 rokov... môj vnuk. Bol na ostrove. Ešte sa nenašiel," odpovedala staršia žena v katedrále na otázku, či sa niekoho z jej známych priamo dotkli útoky. Aj Nóri, ktorí nemali nikoho v útokoch, len ťažko hľadajú slová.

Rakúske noviny Burgenländische Volkszeitung v sobotu informovali, že polícii sa vo štvrtok podarilo v Mattersburgu zatknúť 31-ročnú Slovenku, ktorá je podozrivá z vraždy svojho nevlastného otca z roku 2008. Spolupáchateľkou mala byť jej matka. Motívom činu mala byť skutočnosť, že matka mala milenca. Matka si podľa informácií novín už odpykáva trest na Slovensku. Jej dcéra po čine ušla do Rakúska, kde sa vydala a zmenila si identitu. K vražde sa po zadržaní údajne priznala a polícia ju na základe zatykača EÚ previezla do Viedne.

Hlavného podozrivého z piatkových teroristických útokov v Nórsku, 32-ročného Andersa Behring Breivika, zneškodnilo protiteroristické komando, keď ho po zásahu zo vzduchu oslepili slzným plynom. S odvolaním sa na policajné zdroje o tom informovala štátna televízna stanica NRK, ktorá zároveň zverejnila prvé videozábery so strelcom v akcii. Nórska polícia zvýšila počet obetí na 85 a zároveň uviedla, že útok na ostrove Utöja trval takmer 90 minút. Na margo svedeckých výpovedí o možnom druhom strelcovi policajná hovorkyňa Trine Dyngelandová povedala, že žiadne konkrétne informácie zatiaľ nie sú, ale polícia v tejto fáze vyšetrovania nevylučuje žiadnu variantu.

Tridsaťdvaročný Anders Breivik, ktorý je podľa nórskej polície zodpovedný za piatkové útoky v Osle a na ostrove Utöja, vyrastal v hlavnom meste. Breivik pracoval v pôdohospodárskej spoločnosti GeoFrame, ktorú sám pred troma rokmi založil. Podľa nórskej polície to mohol byť len spôsob, akým Breivik chcel obísť regulácie, aby sa mohol dostať k dusíkatému hnojivu. Pri výrobe výbušniny pravdepodobne použil hnojivo v kombinácii s naftou alebo inou látkou. Indíciou môže byť, že Breivik 4. mája tohto roku nakúpil šesť ton hnojiva. Na stránke na sociálnej sieti Twitter, ktorá je pravdepodobne jeho, zverejnil 17. júla odkaz: "Jeden človek, ktorý verí, sa vyrovná silou stotisícom ľudí, ktorí majú iba záujmy."

Najmenej 35 ľudí zomrelo a 191 je zranených po tom, čo na východe Číny došlo k zrážke dvoch vysokorýchlostných vlakov. Rýchlovlak podľa čínskych štátnych médií stratil rýchlosť, keď sa po zasiahnutí bleskom ocitol bez elektrického napájania, zastavil sa a zozadu do neho narazil iný vlak. Podľa agentúry Nová Čína štyri vagóny druhého vlaku sa tiež vykoľajili. K incidentu došlo v provincii Če-ťiang na východe krajiny vo večerných hodinách miestneho času. V každom vagóne vysokorýchlostného vlaku, údajne mohlo byť okolo sto ľudí.

Nórske médiá citujú svedkov, podľa ktorých nebol strelec na ostrove Utöja sám. Hovoria o najmenej ďalšom jednom útočníkovi. Polícia zatiaľ správy oficiálne nepotvrdila a pracuje aj na vyšetrovaní tejto verzie. "Máme úplne rovnaké svedecké výpovede, ktoré tvrdia, že na ostrove bol aj druhý útočník. Zo všetkých síl pracujeme na tom, aby sme to overili," povedal inšpektor Einar Aas, podľa ktorého však tieto správy zatiaľ treba považovať len za špekulácie. Na rozdiel od prvého muža, druhý strelec na ostrove podľa svedkov nemal oblečenú policajnú uniformu. Bol vysoký asi 180 centimetrov, mal husté tmavé vlasy a európsky vzhľad. Polícia oznámila, že v okolí ostrova zatkla mladého muža vo veku asi 20 rokov, ktorý mal pri sebe nôž. Ten je momentálne na výsluchu.

V Lotyšsku sa v sobotu začalo referendum, v ktorom majú obyvatelia rozhodnúť o rozpustení parlamentu. Podľa prieskumov verejnej mienky sa chce väčšina oprávnených voličov vysloviť za vypísanie predčasných volieb, na ktoré vyzýva aj exprezident Valdis Zatlers (na obr.). Ten vypísal referendum 28. mája, krátko predtým, ako mu vypršal jeho vtedajší mandát. Ako dôvod uviedol údajnú korupciu vo vysokej politike. O niekoľko dní neskôr prehral v parlamente prezidentskú voľbu a novou hlavou štátu sa stal Andris Berzins. Posledné parlamentné voľby v Lotyšsku vyhral pred deviatimi mesiacmi doterajší liberálny premiér Valdis Dombrovskis.

Piatková streľba na ostrove Utöja sa začala krátko po tom, čo vo vládnej štvrti v Osle vybuchla nálož, ktorá zabila najmenej sedem ľudí. Svedkovia vypovedali, že sa strelec pohyboval táborom sociálnodemokratickej mládeže a strieľal okolo seba na mladých ľudí, ktorí sa v hrôze rozutekali do všetkých strán. Niektorí sa snažili zachrániť skokom do vody a plávať k pevnine. "Videla som ľudí skákať do vody, okolo päťdesiat ľudí sa snažilo plávať k pobrežiu. Ľudia kričali, triasli sa strachom, boli vydesení. Boli takí mladí, bolo im 14 až 19 rokov," povedala 42-ročná Anita Lienová, ktorá žije kúsok od ostrova. Podľa posledných údajov nórskej polície zahynulo aspoň 80 mladých ľudí.

Jedno z najhorších období sucha za posledných 60 rokov prinútilo od mája utiecť zo Somálska viac ako 100 000 obyvateľov. Organizácia Spojených národov už oficiálne vyhlásila v južnej časti krajiny stav hladu, v krízovej situácii je tam asi 2,8 milióna obyvateľov. Celkovo hladomor ohrozuje 3,7 milióna ľudí, čo predstavuje takmer polovicu populácie Somálska. Nedostatok potravín spôsobený suchom zhoršuje aj šírenie infekčných chorôb. Krajinám Afrického rohu chce pomôcť Európska únia, na tento účel okamžite uvoľní 27,8 miliónov eur. Je to dodatok k sume 70 miliónov eur, ktoré Únia už venovala na zmiernenie zhoršujúcej sa humanitárnej krízy. Suchom trpí v Džibuti, Etiópii, Keni a Somálsku podľa odhadov až 11 miliónov ľudí.

Od dnešného dňa platí pre ženy v Belgicku zákaz nosenia buriek a za jeho porušenie im hrozí pokuta vo výške 137,50 eur a až sedemdňový pobyt vo väzení. Zákon schválili v apríli jednohlasne poslanci parlamentu, podľa odhadov však v krajine nosí nikáb (šatka odhaľujúca na tvári len oči) a burku (šatka zahaľujúca celú tvár) iba okolo 270 žien. Belgicko sa tak stalo druhou krajinou Európskej únie, ktoré zakázalo kontroverzné moslimské súčasti odevov. Vo Francúzsku platí od 11. apríla a za jeho porušenie ženy musia zaplatiť 150-eurovú pokutu a zúčastniť sa na reedukačných kurzoch.