Podľa návrhu štátneho rozpočtu dostane v budúcom roku Ministerstvo životného prostredia SR necelých 390 miliónov eur. Pre envirorezort to znamená o 17,7 percenta menej prostriedkov ako v tomto roku. Do celkového limitu výdavkov ministerstva sú však započítané aj mimorozpočtové prostriedky z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, Švajčiarskeho finančného mechanizmu či programu LIFE+, ktoré tvoria sumu približne 4 milióny eur. Peniaze by mali smerovať najmä do vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny a administratívy. Kvôli nižšiemu rozpočtu však výdavky vo všetkých oblastiach klesnú. Najviac peňazí - až 241 miliónov eur - poputuje do vodného hospodárstva.

Horúce a slnečné počasie, aké máme posledné dni, bude pokračovať aj nasledujúci týždeň. Na začiatku týždňa sa oteplí ešte viac, denné teploty vzduchu sa budú pohybovať na úrovni 35 stupňov. Najteplejšie by malo byť v stredu, kedy by maximálne teploty mohli dosiahnúť až 37 stupňov. "Dá sa povedať, že to bude taký druhý vrchol leta," myslí si meterológ Marcel Macko zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), podľa ktorého je možné, že v nasledujúcich dňoch padnú aj nejaké teplotné rekordy.

Nové rovnošaty jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku budú stať najviac 3,98 milióna eur. Slovenská pošta o tom v piatok informovala vo Vestníku verejného obstarávania. K obmene oblečenia má dôjsť v priebehu štyroch rokov, pričom súťaž na výber dodávateľa rovnošiat by sa oficiálne mala začať 15. septembra. Uniformy pre svojich zamestnancov sa minulý rok rozhodla obmeniť aj Česká pošta. Tá za nové rovnošaty zaplatí v priebehu štyroch rokov najviac 250 miliónov českých korún (10,2 milióna eur), pričom ich dostane zhruba 22-tisíc jej zamestnancov.

Bývalý minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) považuje skrátenie hlavnej spravodajskej relácie Slovenskej televízie o sedem minút za absolútny škandál. Vyjadril sa tak k plánom programového riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska Ľuboša Machaja, medzi ktorými je aj skrátenie Správ STV iba na 15 minút už túto jeseň. "Pätnásť minútová spravodajská relácia verejnoprávnej televízie, to je úplná katastrofa," povedal Maďarič. Upozornil pritom na situáciu v zahraničí, kde je hlavná spravodajská relácia výkladnou skriňou verejnoprávnych médií. Zároveň dodal, že správy sa vôbec nezlepšili a dokonca ich považuje za horšie. Machaj však tvrdí, že kratšie správy budú mať vyššiu dynamiku a lepšie a kvalitnejšie spracovanie.

Na bezpečnostné opatrenia Majstrovstiev sveta v ľadovom v hokeji na Slovensku 2011 vyčlenilo ministerstvo vnútra 1 688 895 eur. Najväčšia časť, takmer 940-tisíc eur, bola použitá na mzdy. Na tovary a služby súvisiace so 17-dňovým šampionátom bolo určených takmer 342-tisíc eur, z ktorých tretina išla na nákup materiálu. Táto suma zahŕňala napríklad stravovanie policajtov (takmer 70-tisíc eur), evakuačné masky a únikové kukly (viac ako 20-tisíc eur) či špeciálne prístroje za viac ako 25 500 eur. Pohonné hmoty stáli 122 624 eur. Z kapitálových výdavkov vo výške 95 184 eur dve tretiny minul Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Bratislavy. Šampionát sa konal v Bratislave a Košiciach od 29. apríla do 15. mája.

Starostom či primátorom sa má od najbližších komunálnych volieb stať len ten kandidát, ktorý má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie. Navrhujú to bývalí poslanci za SNS Anna Belousovová a Rudolf Pučík (obaja nezávislí) v novele zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorou sa bude parlament zaoberať na septembrovej schôdzi. Starosta má podľa poslancov množstvo kompetencií a úloh, a tak považujú súčasný stav, keď ním môže byť aj osoba s nižším vzdelaním, za neprijateľný. Dochádza vraj k situáciám, že za starostu obce sú zvolení negramotní občania. Riziko vidia najmä v obciach, kde väčšinu tvoria neprispôsobiví občania. Predkladatelia novely sú presvedčení, že nová požiadavka nie je diskriminačná.

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje niekoľko desiatok neštátnych nemocníc, navrhla na tohtotýždňovom rokovaní so zdravotníckymi odborármi 5-percentný pokles miezd. Ešte začiatkom roka pritom navrhovali dvojpercentný pokles miezd. Šéf Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay to označil za veľkú drzosť. Odbory požadujú desaťpercentný rast miezd. Mzdy zdravotníkov sa naposledy zvyšovali vlani, ANS však na rozdiel od odborov nepovažovala kolektívnu zmluvu za uzavretú. Po ďalšej sérii rokovaní sa napokon odbory s ANS dohodli na zvýšení základnej zložky mzdy najneskôr od 1. apríla o sumu, akú im umožňuje zvýšenie finančných prostriedkov zo strany poisťovní. Mzdy tak rástli minimálne o 2,5 percenta.

Predseda SNS Ján Slota nechcel priamo reagovať na výroky šéfa HZDS Vladimíra Mečiara, podľa ktorého je líder národniarov „veľkým omylom a chybou“ slovenskej politiky. „Neznížim sa k takým výpadom, aké v poslednej dobe robí pán Mečiar voči mojej osobe. Je mi to skutočne ľúto, pretože už sa asi prejavuje starecká senilita a tá jeho nevraživosť, nenávisť a paranoja, ktorú v sebe asi nosí celý život,“ povedal Slota. „Ja by som mu doprial, aby už konečne prestal šíriť to zlo okolo seba, aby sa staral o svoju rodinku. Nech si užívajú tie výdobytky, ktoré dosiahli počas vládnutia. Prajem mu príjemný zvyšok života v blahobyte,“ dodal. Slota zároveň odmietol názor, že práve Mečiar bol „motorom“ vzniku Slovenskej republiky.

Počet slovenských vojakov v zahraničných misiách nie je pre rezort obrany podľa jeho šéfa Ľubomíra Galka (SaS) taký dôležitý, ako kvalita nášho príspevku do týchto operácií. "Pre nás nebude veľkou tragédiou prípadné zníženie počtu vojakov v misiách, náš príspevok skvalitníme." Pripomenul, že do misie ISAF v Afganistane práve historicky po prvý raz vysielajú jednotku žilinského 5. pluku špeciálneho určenia, čo považuje za kvalitatívny posun. Galko by chcel viac vojakov mimo základní. Náklady na vojaka pôsobiaceho na základni a mimo nej sú približne rovnaké. Peniaze vyčlenené na zahraničné misie by mali podľa návrhu rozpočtu na budúci rok klesnúť oproti tomuto roku o 43,5 %, teda 17,6 mil. eur.

Väznicu v Hrnčiarovciach nad Parnou trápi vysoký počet odsúdených, na jedného väzňa tu nepripadá ani 3,5 metra plochy. „Počet odsúdených stále narastá, no počet príslušníkov nie, čím vzniká oveľa väčšia zodpovednosť na príslušníka," povedal anonymný zdroj z väznice. Pre napätú atmosféru za múrmi ústavu už generálny riaditeľ zakázal civilom robiť vo väzniciach prieskumy pre bakalárske či diplomové práce. Obáva sa tiež nárastu sebapoškodení a samovrážd. Väznica, v ktorej je 282 odsúdených naviac, nie je jediná na Slovensku. Podobné problémy majú aj v Leopoldove, kde sedelo k rovnakému dátumu 1097 odsúdených a 217 obvinených, kapacitu prekročili o 12 miest.

Štát by mal zamestnávať ľudí, ktorí sa rozhodnú pre stále angažovanie sa v sociálne vylúčených spoločenstvách. Ako pripomienku k návrhu zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách to navrhla poslankyňa KDH Monika Gibalová. Pripomienka predpokladá, že podporu by dostali len ľudia, ktorí by mali v sociálne vylúčenom spoločenstve trvalý alebo prechodný pobyt. "Tým sa vytvorí možnosť nepretržitého a systematického pôsobenia na všetkých členov segregovaného spoločenstva, najmä na mládež," uviedla. Nazdáva sa, že je to pozitívna alternatíva k riešeniu "cigánskej otázky." Ministerstvo práce totiž navrhuje možnosť financovať sociálne vylúčeným sterilizáciu a antikoncepciu, čo KDH odmieta ako prejav "kultúry smrti a mrzačenia osôb."

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v piatok vyzval lekárov, aby sa nedali oklamať odborármi a nepodávali hromadné výpovede. Podmienky v nemocniciach, ktoré sa pretransformovali na akciové spoločnosti, sú podľa neho pre nich lepšie. "Chcem odkázať lekárom, ktorí uvažujú nad podaním výpovede, aby sa nedali oklamať, že akciové spoločnosti zhoršia situáciu v zdravotníctve," uviedol minister. Jeho tvrdenie má podporovať príklad šiestich nemocníc, ktoré po transformácii na akciové spoločnosti hospodária vyrovnane. Šéf lekárskeho odborového združenia Marián Kollár však tvrdí, že nevýhodnosť transformácie potvrdzujú viacerí renomovaní primári.

Vláda v piatok schválila legislatívnu podobu reformy daní a odvodov. Základom pre výpočet daní a odvodov od začiatku budúceho roka sa má stať superhrubá mzda. Má to byť hrubá mzda zamestnanca navýšená o odvody zamestnávateľa. Reforma má zároveň zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 percent, s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 percent, pre samostatne zárobkovo činné osoby 13 percent a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 percent. "Parametre sú nastavené tak, aby drvivá väčšina zamestnancov mala o niečo vyšší čistý príjem," povedal minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.