Rok od parlamentných volieb sa u nás s novými politickými stranami roztrhlo vrece. Okrem chronicky známych mien Anny Belousovovej či Igora Matoviča sa v médiách v tejto súvislosti skloňujú aj menej známi funkcionári, podnikatelia či skúsení politici, snažiaci sa o politický comeback. Motivácií zakladania nových politických subjektov je podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej viac. Okrem nespokojnosti voličov s existujúcimi stranami a štiepenia v týchto stranách je to aj „príťažlivý príklad iných strán, ktorým sa podarilo s novým „projektom“ úspešne vstúpiť do parlamentu i do vlády.“

Ak by sa parlamentné voľby konali v júni, s výrazným náskokom by ich vyhral Smer-SD so ziskom 45,2 percenta hlasov. S 80 poslancami by tak mohol vládnuť sám. Ak by vytvoril koalíciu s ktoroukoľvek ďalšou stranou, napríklad so SNS, vláda by mala ústavnú väčšinu. Prieskum uskutočnila agentúra MEDIAN SK. Druhá by skončila SDKÚ-DS so 14 percentami, KDH s 10,6 percenta a liberálna SaS, ktorej by dalo hlas 9,3 percenta voličov. Súčasná koalícia by mala spolu len 59 mandátov, čo je o 20 menej, ako má dnes. Do parlamentu by sa dostali ešte národniari so ziskom 6,3 percenta. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa prvýkrát od mája 2010 ocitol Most-Híd. Agentúra mu namerala 4,9-percentné preferencie.

Jaroslav Paška (SNS) je podľa nezávislého hodnotenia rankingu zverejneného na mepranking.eu najaktívnejším slovenským europoslancom. Zo 736 členov Európskeho parlamentu skončil na 72. mieste. Nasledujú Monika Beňová za Smer (83.) a Anna Záborská za KDH (116.). V aktivite zaostávajú poslanci zastupujúci Smer. Na úplnom chvoste medzi Slovákmi sa umiestnil Boris Zala, ktorému patrí v celkovom hodnotení 672. priečka. Len o niečo viac aktívni sú jeho stranícki kolegovia Vladimír Maňka (651.) a Monika Smolková (650.). Rebríček je zostavený na základe siedmich parametrov, ktoré zverejňuje a každý týždeň aktualizuje Európsky parlament.

Volebná korupcia - teda ponúknutie alebo prijatie úplatku za hlasovanie vo voľbách či referende - bude od septembra trestným činom. Páchateľ by si za takéto konanie mohol odsedieť dva roky, v prípade verejného činiteľa dokonca päť rokov vo väzení. "Kupovanie voličských hlasov je najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Prináša veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou," uviedla predkladateľka novely a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Pre podozrenie z kupovania hlasov Ústavný súd SR napríklad zastavil voľby primátora Levoče, ktoré sa museli minulý mesiac zopakovať.

Polícia podľa televízie Markíza definitívne ukončila vyšetrovanie minuloročnej masakry v Devínskej Novej Vsi. Motív brutálneho činu 48-ročného Ľubomíra Harmana sa jej však zistiť nepodarilo. Harman 30. augusta 2010 vystrelil spolu až 140-krát v byte i na ulici, pričom zabil siedmich ľudí a 15 zranil. Po tom, čo ho kukláči trafili do hrudníka, si útočník strelil do hlavy. Vyšetrovateľ vypočul desiatky svedkov. Trestné stíhanie bolo z dôvodu páchateľovej smrti zastavené. Incident podnietil ministerstvo vnútra k viacerým zmenám v záujme väčšej bezpečnosti. Policajti nosia samopaly, zmenil sa zákon o zbraniach a rezort odštartoval prezbrojovanie polície.

Novela Zákonníka práce (ZP), ktorá by mala začať platiť od septembra tohto roka, prinesie pre ľudí tisíce nových pracovných miest. Aj z tohto dôvodu je šéf rezortu práce Jozef Mihál (SaS) rád, že ju dnes poslanci Národnej rady SR schválili. "To, že v Zákonníku práce bude možná vyššia flexibilita, rozširujú sa možnosti flexikonta či možnosti zastupovať zamestnancov vo forme zamestnaneckých rád, vo výslednom efekte to bude znamenať niekoľko desaťtisíc nových pracovných miest, či už v tomto alebo v budúcom roku," uviedol po hlasovaní Mihál. Na margo iniciatív nezávislého poslanca Igora Matoviča povedal, že "ani sloboda pri výbere gastrolístkov, ani presuny voľných dní zo sviatkov na piatky nie sú to, čo by pomohlo znížiť vysokú nezamestnanosť na Slovensku, preto mi za týmito návrhmi ľúto nie je."

Verejní činitelia si od septembra budú musieť dávať väčší pozor na svoje konanie. Tí, ktorí z nedbanlivosti spôsobia škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, obce či vyššieho územného celku (VÚC) alebo spôsobia ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb, môžu ísť do väzenia na jeden až päť rokov. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú dnes 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Týkať sa to má verejných činiteľov, ktorí pri svojom konaní vedeli, že môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobia. Proti tejto novinke boli poslanci Smeru-SD. V novom paragrafe vidia možný nástroj kriminalizácie verejných činiteľov, ktorí prijímajú rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom.

Poslanci Národnej rady SR dnes schválili vládnu novelu Zákonníka práce. Prítomných bolo 144 poslancov. Za zmeny hlasovalo 74 zákonodarcov. Proti sa postavilo 70 poslancov. Nikto sa nezdržal. Podmienkou účinnosti novely od začiatku septembra je podpis prezidenta. Novela prináša zmeny takmer vo všetkých sférach pracovného života - v skúšobnej, výpovednej dobe, iné pravidlá dovoleniek či zavádza úplne nový inštitút konkurenčnej doložky. Skúšobná doba zostáva prevažne na aktuálnej trojmesačnej úrovni. Výnimkou budú iba vedúci pracovníci, ktorí budú môcť dostať maximálne šesťmesačnú lehotu. Nové pravidlá začnú platiť napríklad aj pre dovolenky. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automatický nárok na 5-týždňovú dovolenku.

Poslanec Peter Osuský z klubu Most-Híd dnes navrhol pozmeňujúci návrh k novele trestného zákona, podľa ktorého by sa okrem osvienčimskej lži (popieranie holokaustu) od septembra mala trestať aj tzv. jáchymovská lož, teda popieranie zločinov komunistického režimu. Navrhuje, aby sa obe trestali sadzbou do troch rokov. "Šíriť lži o týchto zločinoch je vysoko nemorálne," uviedol Osuský a dodal, že takéto obmedzenie slobody je v súlade s ústavou, keďže tá pripúšťa obmedzenie slobody slova z morálnych dôvodov. Návrh má veľkú šancu uspieť, podpísalo sa pod neho 31 poslancov zo všetkých koaličných poslaneckých klubov. Podporiť ho však nechce napríklad Július Stanko z KDH, ktorému sa zdá smiešne rozprávať o komunizme po 22 rokoch.

Priemyselný park v Tornali za viac ako 10 mil. eur z fondov Európskej únie úspešne skolaudovali, traja plánovaní investori sa však neozvali, jeden svoje zámery prehodnotil a radšej zaplatí pokutu. Pôvodne sa zaviazali, že v ľahkom priemysle tu preinvestujú viac ako 4 mil. eur. Na základe zmluvy má v parku do troch rokov vzniknúť 240 pracovných miest. "Všetkých som oslovila, ale zásielky si neprebrali. Považujeme to za nezáujem," uviedla primátorka Tornale Anna Szögedi. Jediný z investorov, ktorý sa ohlásil, mal výhrady voči slabej komunikácii o stave priemyselného parku a argumentoval tiež krízou. Podľa jej slov momentálne rokujú s viacerými novými investormi, no pred podpísaním zmluvy sa konkrétne vyjadriť nechcela. "Mnohí z investorov negatívne hodnotia cestné komunikácie R2, ktorá im od Zvolena do Tornale nevyhovuje," dodala.

Sprísnenie trestov za opakované týranie zvierat podľa šéfa Smeru Roberta Fica nie je riešením. Ak je vraj niekto schopný ubiť psa k smrti či ublížiť dieťaťu, urobí to aj napriek rokom stráveným vo väzení. Fico tvrdí, že nie je správne posielať deti či mladých ľudí za mreže za týranie zvierat. „Väzenie je vysoká škola kriminality,“ upozornil. Nazdáva sa, že všetky problémy netreba riešiť trestným právom. „Veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti,“ reagovala poslankyňa SDKÚ Tatiana Rosová. Predkladateľ návrhu Martin Poliačik (SaS) tvrdí, že „opakované týranie zvierat je na basu“.

Vláda dnes bude rokovať poslednýkrát pred odchodom na trojtýždňovú dovolenku. Tentoraz to bude výnimočne na novom mieste, v Zrkadlovej sále historickej budovy Úradu vlády. Ministri ju chcú otestovať, pretože nová budova by mala mať v budúcnosti iné využitie. Ďalším dôvodom sú problémy s klimatizáciou v novej budove. Na programe je viacero personálnych otázok. Meniť sa bude tajomník Rady vlády pre prevenciu kriminality i prednosta Obvodného úradu Rožňava. Nových členov má mať aj Rada pre reguláciu a Akreditačná komisia. Najbližšie rokovanie kabinetu je naplánované na 10. augusta.

Bývalý prezident Michal Kováč dostal takmer 20-tisíc eur z rezervy premiérky na chod kancelárie a opatrovateľku. V minulosti so svojou žiadosťou o finančnú pomoc neuspel. Pri udelení dotácie zohral podľa zistení Hospodárskych novín úlohu aj jeho zdravotný stav. Ako exprezident má nárok na doživotnú rentu vo výške necelých tisíc eur mesačne. Právnikovi Transparency International Slovensko Pavlovi Nechalovi sa nepáči, že sa problém rieši cez premiérkinu rezervu. Ak vraj bývalá hlava štátu nemá prostriedky na adekvátnu opateru, štát musí túto zodpovednosť prebrať. Rezerva by podľa neho mala byť k dispozícii pre prípad mimoriadnych udalostí. Premiérka dala tento rok najviac peňazí na povodne.

Dnešné hlasovanie parlamentu o zákonníku práce bude podľa ministra práce Jozefa Mihála väčšou drámou ako sledovanie populárnych seriálov. Po odmietnutí návrhov nezávislého poslanca Igora Matoviča nie je isté, či bude mať koalícia dosť hlasov. „Uvidíme, nebudem predbiehať. Teším sa na podobnú drámu, ako bola dnes, takže všetci, čo radi pozerajú Šeherezádu, pozývam ich zajtra na balkón,“ povedal včera Mihál. Matovič vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci vďaka svojmu hlasovaniu veľmi zbohatnú. Najviac ho sklamali SDKÚ a KDH. „SDKÚ sa ukázala ako veľmi neseriózny partner a KDH ako extrémne neseriózny partner. Sú to strany, ktoré vám do očí sú schopné povedať niečo a urobia niečo iné.“