Nórske úrady povolili novinárom navštíviť ostrov Utöya, kde masový vrah Anders Behring Breivik zavraždil 22. júla 69 mladých ľudí...  »

Súd v Osle včera rozhodol, že Andres Behring Breivik ostane v úplnej izolácii do 17. októbra a vo väzbe so zákazom návštev a korešpondencie s vonkajším svetom do 14. novembra. Obvinený, ktorý sa priznal k dvojitému júlovému útoku so 77 obeťami, tak zostane vo väzbe ďalšie dva mesiace. "Súd nepovažuje za nerozumné, aby bol v úplnej izolácii. Dôvodom je riziko, že by mohol prostredníctvom spoluväzňov kontaktovať možných spolupáchateľov a mariť vyšetrovanie," uviedla sudkyňa. Nové pojednávanie sa bude konať po uplynutí tejto doby, pričom väzba ako aj izolačka budú pravdepodobne znovu predĺžené. Samotný proces s Breivikom sa však začne až na budúci rok.

Proces s 32-ročným Andersom Breivikom, ktorý zabil 77 ľudí v centre Osla a na ostrove Utöya, bude prebiehať bez účasti verejnosti. Odvolací súd v nórskej metropole tak zvrátil rozhodnutie súdu nižšieho stupňa o tom, že proces s Breivikom bude verejný. Polícia už dlhšie žiadala, aby Breivika súdili za zatvorenými dverami, pretože by údajne mohol týmto spôsobom komunikovať s potenciálnymi komplicmi. Začiatok procesu je stanovený na 19. septembra, pričom sa na ňom nebudú môcť zúčastniť ani príbuzní obetí. Breivikov útok na letný mládežnícky tábor sociálnych demokratov spolu s výbuchom v centre Osla, je považovaný za najhoršie krviprelievanie v Nórsku od skončenia druhej svetovej vojny.

Nórska pravicová Strana pokroku utrpela v komunálnych voľbách jasnú porážku. Jej podpora sa prepadla o šesť percent na úroveň 11,5 percenta. Strana prepadla najmä v dôsledku júlového vyčíňania extrémistu Andersa Breivika, ktorý bol svojho času jej členom. Strana sa od neho po júlových útokoch dištancovala. Vo voľbách si na druhej strane polepšila Konzervatívna strana o takmer deväť percent a podporilo ju 28 percent voličov. Lepšie skončila Robotnícka strana premiéra Jensa Stoltenberga, ktorá získala takmer 32 percent odovzdaných hlasov. Hlavné politické strany pred voľbami vyzvali nórskych voličov, aby sa dištancovali od síl krajnej pravice.

Francúzsky módny dom Lacoste nechce, aby si nórsky masový vrah Anders Breivik obliekal jej výrobky. S touto prosbou sa obrátila aj na políciu v Osle, ktorú žiada, aby mu v tom zabránila. Lacoste sa totiž nepáči, že nórsky radikál, ktorý má na svedomí 77 životov, nosí ich oblečenie na súdne pojednávania a výsluchy. Spoločnosť sa obáva o svoj imidž, keďže zábery Breivika preberajú médiá na celom svete. Túto značku 32-ročný Nór dokonca sám označil za svoju obľúbenú. Breivik však pôvodne sudcu žiadal, aby si na súd mohol obliecť uniformu. To mu však úrady nedovolili. Informoval o tom v piatok nórsky denník Dagbladet, ktorému to potvrdila nórska polícia.

V Nórsku sa včera uskutočnil národný pietny akt na pamiatku 77 obetí, ktoré prišli o život pri vyčíňaní pravicového radikála Andersa Breivika z 22. júla. Oficiálna ceremónia sa konala v Spektrum aréne v Oslo, kde sa pravidelne uskutočňuje aj koncert pri príležitosti odovzdania Nobelovej ceny za mier. Celá krajina tak oficiálne ukončila mesačné obdobie smútku po útokoch v hlavnom meste a masakre na ostrove Utöya. Medzi 6 700 hosťami sa nachádzali aj najvyšší štátni predstavitelia na čele s kráľom Haraldom, príbuzní obetí i ľudia, ktorí jeho útok prežili. Nórsky kráľ Harold vyjadril presvedčenie, že Nóri svoju bolesť prekonajú a udržia si schopnosť žiť voľne a slobodne vo svojej krajine. V priamom prenose rozlúčku prenášala nórska televízia.

Nórska polícia v piatok zverejnila prepisy volaní masového vraha Andersa Breivika na políciu. Tie mal urobiť z ostrova Utöya, na ktorom si jeho streľba do účastníkov mládežníckeho tábora labouristickej mládeže, vyžiadala 69 obetí. Breivikovi sa na políciu podarilo dovolať dvakrát. Oznámil, že je členom "Nórskeho anti-komunistického hnutia odporu", splnil svoju misiu a chce sa vzdať. Domáhal sa preto, aby mohol hovoriť s veliteľom zásahovej jednotky Delta. V transkripcii sa uvádza, že Breivik sa označoval za člena "Templárskych rytierov Európy a Nórskeho hnutia odporu proti islamizácii Európy a Nórska". V oboch prípadoch útočník zavesil, na políciu sa mal údajne pokúšať dovolať až desaťkrát.

Súdny výsluch nórskeho masového vraha Andersa Breivika sa bude podľa rozhodnutia súdu konať za zatvorenými dverami. Polícia požiadala o neverejné pojednávanie tento týždeň a sudca Hugo Abelseth jej vyhovel. Zobral tak do úvahy obavy vyšetrovateľov, že Breivik mohol mať pri útokoch spolupáchateľov, ktorým by mohol podávať zakódované správy. Jeho obhajca Geir Lippestad v utorok oznámil, že Breivik sa už nevie dočkať, kedy predstúpi pred súd. Sudca tiež zamietol požiadavku obžalovaného, aby mohol predstúpiť pred súd v obleku. "Čisté oblečenie" postačuje, uviedol. Nórske médiá v stredu oznámili, že na Breivikovej farme polícia našla nevybuchnutú bombu, ktorá bola pripravená na použitie. Vážila jeden až jeden a pol tony.

Na masového vraha Andersa Breivika, ktorého útok na mládežnícky tábor na nórskom ostrove Utöya si vyžiadal 69 obetí, zaútočili počas streľby tínedžeri s kameňmi. Informáciu priniesli nórske médiá, podľa ktorých sa trojici mladíkov podarilo zasiahnuť Breivika do hlavy. Jedného z tínedžerov však útočník zastrelil, ďalším dvom sa podarilo ujsť. Breivik sa na ostrov vrátil v sobotu, strávil tam asi 8 hodín a v rámci policajnej rekonštrukcie bližšie opísal, ako svoj krvavý útok vykonal. Útočník údajne na mieste činu neprejavil žiadnu ľútosť. Nórska polícia zároveň oznámila, že chce požiadať o predĺženie samotky pre Breivika o ďalšie štyri týždne.

Nór Anders Breivik, ktorého dva útoky z 22. júla si vyžiadali 77 obetí, sa cez víkend za účelom policajnej rekonštrukcie vrátil na miesto činu - ostrov Utöya. Práve tu sa nórskym médiám podarilo natočiť prvé videozábery 32-ročného útočníka. "Nebol bez emócií, ale neprejavil ľútosť nad svojimi činmi," informoval o priebehu rekonštrukcie policajný prokurátor Paal-Fredrik Hjort Kraby. Breivika zobrali na ostrov tou istou loďou, akou prišiel v deň útoku. Rekonštrukcia sa konala za prísnych bezpečnostných opatrení. Breivik bol v putách sprevádzaný skupinou policajtov, nad nimi neustále krúžili policajné helikoptéry.

Nór Anders Breivik, ktorého dva útoky z 22. júla si vyžiadali 77 obetí, sa cez víkend vrátil na miesto činu - ostrov Utöya. Práve tu zastrelil 69 prevažne mladých ľudí, ktorí sa na ostrove zúčastňovali mládežníckeho tábora vládnucej sociálnodemokratickej strany. Ako v nedeľu informovala nórska polícia, Breivika na Utöyu prepravili za účelom rekonštrukcie zločinu. Strávil tam osem hodín, pričom mal celú dobu putá na rukách i na nohách. Počas policajnej rekonštrukcie bol ostrov hermeticky uzavretý. Postaralo sa o to šesť policajných člnov, nad miestom činu prelietal vrtuľník. Rekonštrukciu zaznamenávali dvaja policajní kameramani. Ako povedal obhajca Geir Lippestad nórskemu denníku Verdens Gang, Breivik si dokázal spomenúť na mnoho podrobností.

Masový vrah Anders Breivik, ktorého dva júlové útoky v Nórsku si vyžiadali 77 obetí, pred svojím zatknutím desaťkrát telefonoval z ostrova Utöya na políciu, pričom dvakrát z toho sa mu podarilo dovolať. Nórske médiá o tom dnes informoval jeho obhajca Geir Lippestad. V telefóne sa predstavil ako "veliteľ", použil pritom svoje plné meno. Breivik sa podľa svojich slov chcel polícii vzdať. Mal použiť slovo kapitulácia a požiadať políciu, aby potvrdila, že správa bola prijatá. "Počas čakania na spätné zavolanie Breivik prestal strieľať. Zvažoval, že si vezme život alebo bude pokračovať v tom, čo označil za jeho operáciu. Rozhodol sa pokračovať, dokiaľ polícia neprišla", povedal právnik.

Masový vrah Anders Breivik, zodpovedný za smrť 77 ľudí, v stredu absolvoval prvé hodinové stretnutie s dvoma súdom ustanovenými psychiatrami. Tí majú za úlohu vypracovať posudok jeho psychického stavu, ktorý by mal byť hotový do 1. novembra. Jeho obhajca Geir Lippestad pre nórsku televíziu NRK uviedol, že Breivik s psychiatrami spolupracuje. "Je veľmi zdvorilý a hovorí, že podrobne vysvetlí všetko, čo urobil," povedal pre noviny Dagbladet policajný poradca vyšetrovateľov Asbjörn Rachlew. Breivik na výsluchu povedal, že sa "desil" blížiaceho sa dňa útokov, dodal však, že išlo o "cieľ, ktorý plánoval niekoľko rokov".

Nórski vyšetrovatelia sú stále viac presvedčení, že páchateľ krvavých útokov Anders Behring Breivik konal sám. Informovala o tom nórska prokuratúra. "Každý deň nadobúdame silnejšie presvedčenie, že to vykonal sám," uviedol na tlačovej konferencii prokurátor Christian Hatlo. Povedal to deň po tom, ako vyšetrovatelia podrobili Breivika desaťhodinovému výsluchu. Podobne ako počas predchádzajúcich vypočúvaní sa ho pýtali na podrobnosti plánovania a uskutočnenia útokov. Podľa prokurátora zadržaný pokračuje v spolupráci s políciou. Jeho právny zástupca Geir Lippestad predtým povedal, že Breivik zvažuje, že už nebude odpovedať na žiadne ďalšie otázky.

Nórska televízna stanica NRK zverejnila priznanie polície, v ktorom uvádza, že na ostrov Utöja, kde Anders Breivik zavraždil 69 ľudí, šla dlhšou cestou. "Ukázalo sa, že (miesto, kde policajti nastúpili do člnov,) bolo nevhodné," pripustil pre stanicu predstaviteľ polície v Osle Johan Fredriksen. Špeciálne policajné sily vyrazili z Osla z 3,6-kilometrovej vzdialenosti, pričom mohli vyraziť z bodu asi 670 metrov od miesta streľby. Polícia sa tak po zverejnení udalostí dostala pod paľbu kritiky, keďže od prijatia prvých volaní o pomoc po zadržanie páchateľa uplynula až hodina. NRK zároveň zverejnila amatérske video, kde policajti nastupujú do malého nafukovacieho člnu, ktorý mal problém s motorom. Policajti tak boli prinútení požičať si dva súkromné člny.

Tridsaťdvaročný Anders Breivik, ktorý 22. júla spáchal dva krvavé útoky v Nórsku, si zrejme masaker na ostrove Utöja nakrúcal. Viacero svedkov totiž vypovedalo, že Breivik mal pri sebe kameru. Informoval o tom upolicajný vyšetrovateľ Paal-Fredrik Hjort Kraby. Atentátnik písal o kamere aj vo svojom 1 500-stranovom manifeste, kde zdôrazňoval význam filmovej dokumentácie. Hjort Krabi ďalej povedal, že policajti zaistili na ostrove niekoľko stoviek elektronických záznamových zariadení, ako sú mobily, kamery a fotoaparáty. Prístroje a záznamy teraz preveruje osobitný tím. Zatiaľ ale neobjavili žiadnu nahrávku, záznam z ktorej by jasne ukázal Breivika, alebo ktorú by on sám použil.

Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik, ktorého útoky si 22. júla vyžiadali životy 77 ľudí, konal pod vplyvom nelegálnych omamných látok. V pondelok to uviedol prokurátor Paal-Fredrik Hjor Kraby, ktorý sa odvolal na výsledky krvných testov. "Môžem potvrdiť, že užíval nelegálne drogy. Nechcem sa vyjadrovať k tomu, aký druh produktov. Je zrejmé, že užíval steroidy, ale užíval aj iné drogy, čo nechcem rozvádzať," povedal Hjor Kraby. Samotný Breivik sa vo svojom 1 500-stranovom manifeste zverejnenom krátko pred útokmi priznáva k užívaniu anabolických steroidov. Jeho advokát Geir Lippestad ešte 26. júla potvrdil, že pred odpálením bomby v Osle a masakrou na ostrove Utöya užil drogy, aby si zachoval "silu, výkonnosť a bdelosť".

Masový vrah Anders Breivik, ktorý 22. júla spáchal v Nórsku dva krvavé útoky, požiadal o stretnutie s väzenským pastorom. Oznámil to dnes jeho právny zástupca Geir Lippestad. Žiadosť podľa jeho slov súvisí s tlakom, ktorý 32-ročný Nór pociťuje následkom pobytu v samoväzbe. Tento týždeň začne dvojica poverených psychiatrov analyzovať jeho psychický stav. Kľúčovým prvkom v tomto smere bude aj 1 500-stranový manifest, ktorý Breivik zverejnil krátko pred útokmi. Prokurátor Pal-Fredrik Hjort Kraby dnes tiež oznámil, že polícia zriadi špeciálnu telefónnu linku, na ktorej sa budú môcť prihlásiť doteraz neregistrované obete a svedkovia útokov.

Obhajca Andersa Breivika, ktorý pri nedávnych útokoch v Nórsku zavraždil 77 ľudí, v rozhovore pre ruský denník Izvestia uviedol, že najhorším trestom pre jeho klienta by bolo umiestnenie do psychiatrickej liečebne. Takýto ústav podľa Geira Lippestada "nezapadá do jeho obrazu sveta, ktorý si vytvoril vo svojej hlave". Breivik totiž podľa advokáta sám seba vidí ako "rytiera, ktorý vyzval celý svet a celú demokratickú spoločnosť a preto ak by skončil vo väzení, jednoducho by sa videl ako väzeň sveta". Vo svojom rozsiahlom manifeste s názvom "2083: Európska deklarácia nezávislosti" označil 32-ročný Nór za hlavný motív krvavých útokov snahu zbaviť Európu multikulturalizmu a prisťahovalectva.

Predsedníčka francúzskej pravicovej strany Národný front (FN) Marine Le Penová vyhlásila, že nemá nič proti vyjadreniam svojho otca Jeana-Marieho zvaľujúceho vinu za útoky Anders Behring Breivik na nórsku vládu. Výbuch v Osle a masaker na ostrove Utöya, ktoré si 22. júla vyžiadali 77 mŕtvych, boli podľa neho výsledkom "naivity a pasivity" nórskej vlády, spomenul tiež problém masového prisťahovalectva. Obyvatelia Nórska sa v piatok rozlúčili s ďalšími 32 obeťami útokov. Pohreby sa v priebehu uplynulého týždňa konali takmer každý deň a v prípade, že si to želali pozostalí, sa na nich zúčastňovali aj predstavitelia nórskej vlády. Premiér Jens Stoltenberg sa napríklad lúčil so 45-ročnou Monikou Elisabeth Böseiovou, ktorá 20 rokov organizovala na ostrove Utöya tábory vládnej Robotníckej strany.

Masový vrah Anders Behring Breivik údajne zatelefonoval na políciu bezprostredne po streľbe v mládežníckom tábore, v ktorom 22. júla prišlo o život 69 ľudí. Tej mal oznámiť splnenie svojej misie. Informoval o tom dnes nórsky denník VG. "Breivik. Veliteľ. Člen protikomunistického odbojového hnutia proti islamizácii. Misia splnená, vzdám sa (špeciálnej jednotke) Delta," uvádza sa v transkripcii Breivikovho krátkeho telefonátu policajnému okrsku Nordre Buskerud, do ktorého patrí Utöya. Okamžite potom útočník zavesil a na spätný telefonát nereagoval. Nórska polícia zatiaľ nepotvrdila, že ide skutočne o prepis Breivikovho telefonátu.

Počítačové hry s bojovou tematikou či hračky napodobňujúce zbrane si už Nóri v maloobchodnej sieti Coop nekúpia. Vedenie spoločnosti tak zareagovalo na krvavé útoky, ktoré spáchal 32-ročný Anders Breivik. Sieť dohromady stiahla 51 druhov tovaru. Sú medzi nimi aj populárne hry ako séria Call of Duty či World of Warcraft. "Keď masový vrah prizná, že pri nácviku svojho teroristického činu využíval videohry, musíme si položiť otázku, či nie sú tieto násilné hry až príliš ľahko dostupné," uviedol riaditeľ predaja Geir Inge Stokke, ktorý však zároveň pripustil, že stiahnuté tituly sa v budúcnosti môžu do regálov vrátiť.

Advokát obhajujúci nórskeho masového vraha Andersa Breivika uviedol, že jeho mandant chce byť vyšetrený japonským psychiatrom. "Môj klient vyjadril želanie, aby ho vyšetrili japonskí experti. Súvisí to s japonským chápaním cti. Myslí si, že človek z Japonska ho lepšie pochopí ako niekto z Európy," povedal advokát Geir Lippestad, ktorý zároveň dodal, že Breivik priamo počas streľby na ostrove Utöya volal nórskej polícii. Viacerí svedkovia, ktorí jeho vyčíňanie prežili, pritom médiá informovali, že 32-ročný útočník mal naozaj v ruke telefón. Polícia tieto informácie zatiaľ nechcela potvrdiť.

Najhorší masaker v Nórsku od druhej svetovej vojny, pri ktorom Anders Breivik zavraždil 77 ľudí, vyvolal v krajine diskusiu o zmene právneho poriadku. V prieskume verejnej mienky až dve tretiny z opýtaných odpovedali, že nórske zákony trestajú previnilcov príliš mäkko. "Musíme viesť diskusiu, nesmieme však robiť unáhlené závery. Je dôležité, aby sa zákony neprijímali v stave paniky, uviedol nórsky minister spravodlivosti Knut Storeberget, ktorého výsledky prieskumu neprekvapili. Debata o zvýšení trestov by sa do parlamentného programu mohla dostať už v polovici augusta. Verejnosť volala po prísnejších trestoch už v minulosti, politici nórskym občanom však nikdy nevyhoveli. Politologička Hanne Marthe Narudová z univerzity v Osle si myslí, že aj teraz to dopadne rovnako.

Matka nórskeho masového vraha Andersa Breivika (na obr. vpravo), je z tragických udalostí "šokovaná a zničená" a nedokáže si vysvetliť, čo sa v piatok 22. júla stalo. Podľa nórskeho prokurátora to pani Breiviková uviedla počas vypočúvania krátko po útokoch v Osle a na ostrove Utöya, pri ktorých zahynulo 77 ľudí. Rovnako nechápavo zareagoval minulý týždeň aj Breivikov otec, ktorý žije vo Francúzsku. Ten povedal, že svojho syna už nikdy nechce vidieť a mal sa po svojom vyčíňaní radšej zabiť. Nórsky prokurátor ďalej uviedol, že polícia v rámci útokov vypočula už zhruba dvesto ľudí. Ako dôkazné prostriedky by tiež mali slúžiť všetky elektronické zariadenia vrátane mobilných telefónov, fotoaparátov a osobných počítačov obetí z ostrova Utöya.

Tridsaťdvaročný Anders Behring Breivik, ktorý pri teroristických útokoch v Nórsku zavraždil 77 ľudí, nakupoval chemikálie a ďalšie vybavenie pre výrobu bomby cez internet. Informoval o tom britský Sunday Telegraph, ktorý skúmal obchody na portáli eBay počas uplynulých siedmich mesiacov. Podľa jeho zistení si mal cez internet kúpiť hlavne práškovú síru, ktorá bola jednou z kľúčových zložiek bomby odpálenej v centre Osla. Od britského predajcu mal síru kúpiť za pár libier. Od Brita žijúceho v USA si zase kúpil protichemický oblek s maskou a respirátorom, v ktorom miešal chemikálie na výrobu bomby. Breivik si ďalej objednal veľký zverák a koncentrovaný nikotín. Ten chcel, ako píše v manifeste, liať do nábojov, aby svoje obete otrávil.

Masový vrah Anders Breivik, ktorý pri nedávnych krvavých útokoch v Osle a na ostrove Utöya zavraždil 77 ľudí, si stanovil podmienky pre svoju ďalšiu výpoveď. Podľa nórskej televízie NRK tak mal urobiť počas piatkového výsluchu. Breivik od polície údajne požadoval abdikáciu nórskeho kráľa Haralda V., rezignáciu premiéra Jensa Stoltenberga a celej jeho vlády, ako aj odstúpenie generálneho štábu nórskej armády, pričom na čelo vojenského velenia mal byť vymenovaný on sám. Piatkový výsluch trval desať hodín a podľa televízie eventuálne Breivik i napriek svojim požiadavkám s vyšetrovateľmi spolupracoval. Stále však nechce nič prezradiť o údajných ďalších "dvoch bunkách" svojej organizácie.

Anders Breivik, ktorý minulý piatok zavraždil v Osle a na ostrove Utöya 77 ľudí, plánoval bombový atentát na ďalšie dve budovy v nórskej metropole. Informovali o tom severské médiá s odvolaním sa na policajné zdroje. Tridsaťdvaročný Nór sa mal k týmto zámerom priznať počas vypočúvania. Konkrétne malo ísť o sídlo nórskeho kráľa Haralda V. a budovu vládnej Strany práce, obe v centre mesta. Kráľovský palác si mal atentátnik údajne zvoliť pre jeho symbolický význam, kým socialistom sa chcel "pomstiť za vytvorenie multikultúrnej spoločnosti v Nórsku". Podľa Breivikovho právneho zástupcu Geira Lippestada išlo o "rovnako konkrétne" plány ako pri bombovom útoku vo vládnej štvrti v Osle a masakre na ostrove Utöya. Polícia zatiaľ odmieta komentovať dôvody, prečo tieto útoky neboli realizované.

Kto je ten masový vrah, ktorý v Nórsku zavraždil chladnokrvne takmer sto ľudí? Kto spáchal túto hrôzu? To sa pýtali milióny ľudí, keď im médiá sprostredkovali neuveriteľnú správu. Je to Anders Behring Breivik, kresťanský fundamentalista, oznámili nórske úrady a cez správy slovenských televízií sa to dozvedeli i slovenskí občania. Pre poznania jeho názorov sú kľúčové dva texty, ktoré sa objavili na internete v čase, keď začal vraždiť. Jeden text sú jeho zobrané internetové diskusné príspevky na stránke document.no z rokov 2009 a 2010. Druhým textom je jeho 1500-stranový manifest "2083: Európska deklarácia nezávislosti". Z oboch dokumentov je jasné, že Nór nie je kresťanský fundamentalista a asi nie je ani veriaci kresťan.

Anders Behring Breivik, ktorý sa priznal ku krvavým útokom v Nórsku so 77 obeťami na životoch, plánoval minulý piatok ešte rozsiahlejšie krviprelievanie. Uviedol to dnes jeho právny zástupca. "Mal na piatok ešte ďalšie plány rôzneho rozsahu," povedal Geir Lippestad s tým, že išlo o "rovnako konkrétne" plány ako pri bombovom útoku vo vládnej štvrti v Osle a masakre na ostrove Utöya. Bližšie podrobnosti právnik neuviedol, poukázal však na Breivikov zámer "bombardovať" ďalšie dve budovy. Dnes dopoludnia začala nórska polícia druhýkrát vypočúvať Breivika. Podľa informácií nórskych médií majú byť jeho hlavnou témou práve nezrealizované útoky a možní komplici.

V Nórsku dnes prebehnú prvé pohrebné obrady pre obete minulotýždňových útokov v Osle a na ostrove Utöya. Ako prvá bude v meste Nesodden pochovaná 18-ročná Bano Rashidová kurdského pôvodu (na obr.), ktorú Anders Breivik zastrelil v tábore na Utöyi. Rashidová bola aktívnou členkou mládežníckej odnože sociálnodemokratickej strany. Podľa škandinávskych médií bude mať obrad kresťanský, ako aj moslimský charakter. S príhovorom na ňom vystúpi aj minister zahraničných vecí Jonas Gahr Störe. Nórske úrady zároveň poverili dvoch psychiatrov Torgeira Husbyho a Synne Sorheimovú, aby vypracovali posudok o tom, či je 32-ročný Breivik duševne narušený. Výsledky odbornej analýzy by mali byť zverejnené najneskôr prvého novembra tohto roka.

Veľká vlna kritiky a rozhorčenia aj zo strany fanúšikov sa zniesla na britského speváka a skladateľa Morrisseya, ktorý v nedeľu vyhlásil, že útoky Andersa Breivika v Nórsku sú ničím v porovnaní s každodennou praxou v spoločnostiach rýchleho občerstvenia ako McDonalds a KFC. "Všetci žijeme vo vražednom svete, ako nám s 97 zabitými ukázali udalosti v Nórsku. Je to však nič v porovnaní s tým, čo sa každý deň deje v McDonalds a KFC," vyhlásil 52-ročný vegetariánsky umelec na koncerte v poľskej Varšave pred tým, než odohral skladbu Meat Is Murder (Mäso je vražda).

Nór Anders Breivik, ktorý minulý piatok v Osle a na ostrove Utöya zavraždil 76 ľudí, podstúpil ešte tento rok špeciálny tajný výcvik v polovojenskom tábore v Bielorusku. Uviedla to agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa bieloruskej opozície. "Breivik navštívil Bielorusko niekoľkokrát. Túto jar, v rámci príprav dvojice útokov, pricestoval do Minska, kde absolvoval výcvik v tajnom polovojenskom poľnom tábore," povedal Michail Rešetnikov, šéf opozičnej Strany patriotov. Ten tiež tvrdí, že Breivik sa v minulosti zúčastnil na výcviku vedenom bývalým príslušníkom bieloruských špeciálnych síl, pričom do krajiny pricestoval pod falošným pasom. V spisoch bieloruskej KGB bol údajne vedený pod menom Viking.

Osemnásťročná Emma Martinovicová, ktorá prežila piatkový masaker na ostrove Utöya, opísala v blogu svoju tragickú skúsenosť. Mladá členka nórskej sociálnodemokratickej strany sa zachránila tým, že z ostrova odplávala. "Keď som prišla k brehu, uvidela som telo s tvárou vo vode. Vytiahla som ho a všimla som si, že chlapec má priestrel hlavy. Pobozkala som ho na tvár," opisuje Martinovicová. Keď už so skupinkou tínedžerov plávali v studenej vode jazera, Breivik viacerých zasiahol a pritom so smiechom kričal: "Neuniknete mi". Vo svojej loďke ju nakoniec zachránil nemecký turista Marcel Gleffe. Celkovo na Utöyi zahynulo 68 ľudí. Polícia vo štvrtok o zverejnila mená ďalších 24 obetí (časť z nich na obr.).

Nórska polícia dosiaľ oficiálne zverejnila mená potvrdených 17 obetí útokov, ktoré zverejňuje postupne po informovaní príbuzných. Zo zahraničia zatiaľ prichádzajú správy aj o zabitých cudzincoch. Po stredajšom potvrdení smrti 43-ročnej Dánky dnes gruzínska vlády oznámila, že vo vode pri ostrove Utöya našli telo nezvestnej mladej Gruzínky. Ležalo na dne jazera so strelnými ranami v chrbte. Ďalšia Gruzínka, ktorá bola v tábore na ostrove v čase streľby, masaker prežila. Matka 15-ročnej Rumunky, ktorá bola tiež na ostrove, uviedla, že svojej dcére napísala už "stovky" esemesiek, avšak domnieva sa, že je mŕtva. Anca Holstová povedala, že jej dcéra Karin Elena jej v piatok telefonovala a hovorila o mužovi, ktorý "do všetkých strieľa".

Vedúci záchrannej operácie na ostrove Morten Pedersen tvrdí, že spôsob, akým 32-ročný Anders Breivik popravoval svoje obete na ostrove Utöya bol obzvlášť brutálny. "Nebol to príjemný pohľad. Atentátnik tínedžerom najprv mieril do nôh, aby im zabránil v úteku. Keď tínedžeri ležali na zemi, strelil im s dum-dum muníciou do tváre. Niektoré deti mali tváre znetvorené na nepoznanie," opisuje Pedersen. Breivik na ostrove dohromady zastrelil 68 ľudí, podľa úradov je jeden človek stále považovaný za nezvestného. Nórska polícia včera oznámila, že medzi obeťami je aj jedna cudzinka. Štyridsaťtriročná Hanne Balch Fjalestadová z Dánska na ostrove Utöya pracovala ako zdravotníčka. Svedkovia hovoria, že keď Breivik začal strieľať, schovala Hanna niekoľko detí a potom mu išla oproti, aby odvrátila jeho pozornosť.

Pokojný piatkový deň v reštaurácii rýchleho občerstvenia, ktorá sa nachádza v centre nórskej metropoly Oslo, sa za pár okamihov premenil na chaos. Výbuch bomby, ktorú atentátnik Anders Breivik odpálil krátko pred pol štvrtou poobede, bol taký silný, že tlaková vlna porozbíjala okná stovky metrov od epicentra. Práve padajúce sklo má na svedomí najväčší počet zranených v Osle. Bomba uložená v aute zasiahla predovšetkým vládne budovy, vrátane úradu nórskeho sociálnodemokratického premiéra Jensa Stoltenberga. Pri explózii zomrelo 8 ľudí. Predseda nórskej vlády bol v čase incidentu v budove nenachádzal.

V Európe sa ozvali prvé skupiny, ktoré vítajú myšlienky, ako aj piatkové útoky Nóra Andersa Breivika. Patrí k nim napríklad česká neonacistická scéna. V článku na internetovej stránke White Media označuje neidentifikovaný autor Breivika za brata a ďakuje mu nielen za jeho činy v Osle a na ostrove Utöya, ale aj za inšpiráciu. "Andersov čin nebol podlý ani zbabelý. Nešlo o streľbu do bezbranných. Mnohí z nich boli dobre ozbrojení. Boli ozbrojení jedom, ktorým zabíjajú svoj vlastný národ," píše sa na webe. "Ďakujeme, brat," uvádza neznámy autor. Výroky už prešetruje česká polícia. Myšlienky masového vraha však chvália aj niektorí politici. Napríklad europoslanec talianskej strany Liga severu Mario Borghezio povedal, že súhlasí s ideami Breivika.

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik pri svojom zatknutí len tesne unikol zastreleniu. Policajti sa totiž obávali, že má pod šatami ukrytý pás s výbušninami. Pre agentúru Associated Press to dnes uviedol veliteľ zásahovej jednotky nórskej polície Delta Force, ktorá Breivika zatkla bezprostredne po streľbe na ostrove Utöya. Podľa veliteľa Andersa Snortheimsmoena bolo rozhodnutie nezabiť Breivika veľmi tesné. Policajti sa rozhodli nestrieľať, keď 32-ročný páchateľ na ich výzvu okamžite odhodil zbrane, so vztýčenými rukami im vykročil v ústrety a napokon si ľahol na zem. Smrtiaca strela by ho neminula, ak by pri plnení príkazov čo len trochu zaváhal.

Pokojný deň v predajni s elektronikou siete Digital Impuls, ktorá sa nachádza v centre metropoly Oslo, sa za pár okamihov premenil na chaos. Výbuch bomby, ktorú atentátnik Anders Breivik odpálil pred budovou nórskeho premiéra, bol taký silný, že tlaková vlna porozbíjala okná stovky metrov od epicentra. Bezpečnostná kamera zachytáva zamestnancov a zákazníkov snažiacich sa opustiť predajňu. Keď si však uvedomili, že k výbuchu došlo vonku, vrátili sa a budovu opustili zadným vchodom. "Najprv som si myslel, že do obchodu narazilo auto alebo to bolo zemetrasenie," uviedol pre nórsku televíziu predavač Nikolai Skoglund.

Dnes ráno evakuovali časť hlavnej vlakovej stanice v nórskej metropole Oslo po tom, čo tam polícia objavila podozrivú batožinu. Taška bola voľne položená v autobuse premávajúcom z letiska na stanicu a zjavne nemala majiteľa. Jej nález ohlásil vodič autobusu, podľa ktorého ju tam nechal asi 185 centimetrov vysoký nervózny muž. Odborníci na zneškodňovanie bômb však v taške nenašli nič podozrivé a stanicu prehľadali približne za pol hodinu. Išlo o štandardnú procedúru v týchto prípadoch, ktorá však poukazuje zvýšenú pozornosť obyvateľov a polície po piatkových útokoch.

Hackeri z obávaného zoskupenia Anonymous vyzvali na "Operáciu UnManifest", ktorej cieľom by mala byť zásadná zmena obsahu manifestu atentátnika z Nórska s názvom "2083 - Európska deklarácia nezávislosti" a v konečnom dôsledku jeho zneškodnenie v mase falzifikátov. Anders Behring Breivik zverejnil na webe asi 1 500-stranový dokument iba krátko pred piatkovým bombovým útokom na vládnu štvrť v Osle a následným masakrom mladých ľudí na ostrove Utöya. "Postarajte sa o to, aby bol Anders na smiech, aby ho už nikto nebral vážne," vyhlásili autori výzvy. Skupina Anonymous má na svedomí desiatky útokov na webstánky vládnych či súkromných inštitúcií, k nim patrí napríklad spoločnosť Sony alebo stránky tuniskej a egyptskej vlády.

Nórske hlavné mesto zachvátil v piatok chaos. Centrom Osla otriasla o 15.30 h silná explózia, ktorú spôsobila bomba uložená v aute. Zasiahla predovšetkým vládne budovy, vrátane úradu nórskeho sociálnodemokratického premiéra Jensa Stoltenberga. Okná vyleteli do vzduchu aj na blízkych ministerstvách, medzi nimi na ministerstve ropného priemyslu a financií. Ulice v centre mesta ostali po explózii posiate črepinami a troskami, nad mestom sa vznášal oblak dymu. Pri explózii zomrelo 8 ľudí. Predseda nórskej vlády bol v čase incidentu v budove nenachádzal.

Nór Anders Breivik, ktorý v piatok zmasakroval 76 ľudí, si zrejme svoj 21-ročný trest odsedí v najhumánnejšej väznici sveta. Bežnou súčasťou väznice Halden Fengsel pri Osle sú cely so štýlovým dizajnovým nábytkom a modernou technikou. Strážiť ho budú neozbrojené dozorkyne, s ktorými bude spoločne jesť aj športovať. Ich prítomnosť má vniesť medzi väzňov menej agresívnu náladu. Väznicu pritom otvorili len minulý rok ako súčasť experimentu. V súčasnosti v nej sedí viac ako 250 najťažších zločincov Nórska vrátane vrahov, sexuálnych násilníkov či drogových dílerov. Správy o tom, že Breivik by si trest mal odsedieť vo väznici Halden Fengsel, vyvolali v Nórsku veľké pobúrenie.

Svedkovia krvavej masakry v mládežníckom tábore sociálnodemokratickej strany na nórskom ostrove Utöya opisujú, že útočník Anders Breivik mal počas streľby na ušiach slúchadlá. Zo svojho iPodu údajne počúval skladbu od anglického skladateľa Clinta Mansella s názvom Lux Aeterna, ktorá sa okrem iného objavila aj v soundtracku k filmovej trilógii Pán prsteňov. "Dám si iPod na maximum, aby som v prípade potreby potlačil strach. Len dám opakovať Lux Aeterna od Clinta Mansella, pretože je to úžasne silná pieseň," píše 32-ročný Nór vo svojom viac ako 1 500-stranovom manifeste. Podľa svojho obhajcu Geira Lippestada užil Breivik pred spáchaním zločinu "nejaké lieky" na posilnenie pozornosti a povzbudenie. Údajne išlo o zmes efedrínu, kofeínu a aspirínu.

Nórska polícia na dnešnej tlačovej konferencii oznámila, že v utorok začne na internetovej stránke www.politi.no so zverejňovaním mien 73 obetí piatkovej masakry, ktorú spáchal 32-ročný Anders Breivik. Každá osoba bude identifikovaná menom, vekom a miestom trvalého bydliska. Zverejnené budú mená tých obetí, ktoré boli definitívne identifikované, a ktorých rodinní príslušníci boli o úmrtí riadne upovedomení. Tento proces sa bude opakovať každý deň, až kým nebudú identifikovaní všetci mŕtvi z útokov v Osle a na ostrove Utöya. Už cez víkend však na verejnosť prenikli mená a fotografie prvých obetí (na obr.). Za najmladšiu obeť je zatiaľ považovaný 14-ročný Johannes Buo (posledný v prvom rade).

Andersa Breivika, páchateľa piatkových útokov v Nórsku, ktoré si vyžiadali 76 mŕtvych, by mohli odsúdiť až na 30-ročné väzenie, ak by ho okrem terorizmu obvinili aj zo zločinov proti ľudskosti. Prokurátor Christian Hatlo to uviedol v rozhovore pre denník Aftenposten, momentálne však podľa neho ide len o jednu z možností a konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Breivikov obhajca Geir Lippestad na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že vzhľadom na spoločnú komunikáciu a charakteristiky prípadu sa obvinený javí byť "duševne chorý". Podľa Lippestada si Breivik myslí, že je "vo vojne a vo vojne sú takého skutky dovolené". "Svet to zatiaľ nedokáže pochopiť, no jeho meno má byť očistené o 60 rokov," pokračoval advokát, podľa ktorého žije Breivik vo "vlastnej bubline".

Páchateľ piatkových útokov v Nórsku Anders Breivik si v roku 2009 kúpil akčnú počítačovú hru Call of Duty: Modern Warfare 2 (MW2). "Je to pravdepodobne ten najlepší vojenský simulátor a je to najlepšia hra tohto roku. Pre mňa je MW2 súčasťou simulovaného tréningu viac ako čokoľvek iné." píše masový vrah vo svojom viac ako 1 500-stranovom manifeste. Okrem MW2 bol Breivik veľkým fanúšikom on-line hry World of Warcraft. Súperil napríklad aj s holandským hráčom Jeroenom Rinkom, ktorý si získal jeho veľké sympatie, pretože volil holandskú ultrapravicovú Stranu slobody.

Predseda ultrapravicovej Ligy na obranu Anglicka (English Defense League) Stephen Lennon varoval, že k útoku podobnému tomu v Nórsku by "v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch" mohlo dôjsť aj v Británii. Masový vrah Anders Behring Breivik sa vlani údajne zúčastnil na demonštrácii EDL a so 150 členmi organizácie bol v spojení cez Facebook. Podľa jedného z členov EDL vytvoril Breivik "hypnotický efekt". Britská polícia momentálne preveruje jeho spojenie s extrémistickými pravicovými skupinami v Anglicku. Do Nórska už odcestoval predstaviteľ Scotland Yardu. Európska policajná organizácia Europol zároveň požiadala, aby Scotland Yard preveril styky atentátnika v Spojenom kráľovstve.

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik poslal tesne pred útokom v Osle e-mail desiatkam európskych radikálnych organizácií, medzi nimi aj maďarskému Mládežníckemu hnutiu 64 stolíc. Informoval o tom predseda hnutia László Toroczkai. Útočník adresoval e-mail "európskym vlastencom" a v správe sumarizoval svoje názory a poukázal na svoj 1 500-stranový manifest. Toroczkai tvrdí, že si e-mail prečítal až po útokoch. Zároveň zdôraznil, že sú oblasti, v ktorých sa ideológia Breivika zhoduje s ideológiou hnutia, ale od masovej vraždy sa hnutie dištancuje a hlboko ju odsudzuje. Hnutie 64 žúp je maďarská krajne pravicová iredentistická organizácia. Jeho predstavitelia nazývajú časti bývalého Uhorska, ktoré pripadli nástupníckym štátom, "odtrhnutými územiami".

Nórska polícia dnes plánuje prvýkrát zverejniť mená 76 obetí piatkových útokov - bombového útoku v centre Osla a streľby v mládežníckom tábore na ostrove Utöya. Oba má na svedomí 32-ročný Nór Anders Breivik. Úrady medzitým v pondelok znížili bilanciu obetí piatkových masakrov z pôvodných 93 na 76, z toho v Osle zomrelo osem ľudí a na Utöyi 68. Už teraz sú však verejnosti známe mená niektorých obetí. Medzi inými ide napríklad o brata nórskej korunnej princeznej Mette-Marit, 51-ročného policajta Tronda Berntsena či 21-ročného Toreho Eikelanda (na obr.), regionálneho lídra mladej odnože sociálnodemokratickej strany. Práve o ňom hovoril nórsky premiér Jens Stoltenberg na nedeľnej spomienkovej omši ako o jednom z "najtalentovanejších mladých politikov".

Nórsky sudca v pondelok nariadil na prvom pojednávaní s masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom jeho umiestnenie do vyšetrovacej väzby na osem týždňov. Breivik, ktorý sa priznal k zabitiu vyše 90 ľudí, po odchode zo súdnej siene svojmu obhajcovi povedal, že očakával od nahnevaných Nórov pomstu ešte pred začiatkom konania. "Myslel si, že ho cestou na pojednávanie zastrelia," citovala nórska televízia NRK advokáta Geira Lippestada, ktorý dodal: "Obvinený má úplne iné vnímanie reality ako väčšina Nórov. Myslí si napríklad, že mučenie je stále používanou praktikou v našich väzniciach," Podľa Lippestada však Breivik pôsobil celý čas vyrovnaným a pokojným dojmom.

"Mitt Lille Land" v nórčine znamená "Moja malá krajina". Práve táto patriotická pieseň v podaní mladej populárnej speváčky Maria Mena sa stala symbolom smútku a bolesti po krvavých útokoch, ktoré pred pár dňami zasiahli túto pokojnú severskú krajinu. Pokiaľ Andreas Breivik dúfal, že svojím činom zmení nórsku spoločnosť na svoj obraz, pár dni po útoku sa zdá, že dosiahol presný opak. Nóri svojím správaním ukazujú, že sa ešte viac zomkli okolo hodnôt, na ktorých stojí ich krajina. Masovému vrahovi chcú dokázať, že sú a aj ostanú otvorenou spoločnosťou, ktorá odmieta jeho násilie.

V nórskej metropole Oslo sa včera zišlo najmenej 100 000 ľudí s bielymi a červenými ružami, aby sa postavili proti násiliu a aby vyjadrili podporu pre obete piatkových útokov. "Nórsko v tejto skúške obstojí. Zlo môže zabiť ľudí, ale nikdy nemôže poraziť celý národ," povedal na zhromaždení premiér Jens Stoltenberg. Odpoveďou na útoky podľa neho musí byť väčšia otvorenosť, demokracia a rozhodnosť. Korunný princ Haakon prítomných vyzval, aby sa aktívne zasadzovali za Nórsko, v ktorom sa "rôznorodosť považuje za príležitosť." Tisícové zhromaždenia na počesť 76 obetí sa konali tiež v mnohých iných nórskych mestách, ako aj v zahraničí.

Slovenská národná strana (SNS) by nórskemu vrahovi Andersovi Behring Breivikovi udelila trest smrti namiesto „smiešnych 21 rokov“, ktoré ako maximum pripúšťajú nórske zákony. „Tento skutok je dôkazom toho, že v európskej legislatíve má mať svoje miesto aj trest smrti. Ako inak potrestať človeka, ktorý chladnokrvne strieľa do detí spôsobom, akoby hral počítačovú hru?,“ opýtal sa prvý podpredseda SNS Andrej Danko. Strana označila Breivika za psychopata a odmietla akékoľvek spájanie s ním. Danko prirovnal skutok k vyčíňaniu vraha z Devínskej Novej Vsi s tým, že v obidvoch prípadoch vraj zlyhala polícia.

Nórska polícia nemôže úplne vylúčiť, že strojca piatkových útokov Anders Breivik nekonal sám. Prokurátor Christian Hatlo to vyhlásil v súvislosti s vyhlásením obvineného pred súdom o tom, že v "jeho organizácii sú ešte dve bunky". Podľa severských médií monitorovala nórska tajná služba konanie 32-ročného masového vraha už od tohtoročného marca. Napriek tomu nezabránili jeho piatkovému masakru. Na zozname osôb, o ktoré sa nórski špióni zaujímali, sa mal Breivik dostať potom, čo sa mal pokúsiť zohnať nebezpečné chemikálie od poľského predajcu. Breivik sa pred súdom formálne vyhlásil za nevinného, hoci spáchanie útokov priznáva. Počas vypočúvania tiež povedal, že je pripravený stráviť zvyšok života vo väzení.

Pár hodín po prvom pojednávaní s 32-ročným Andersom Breivikom, ktorý v piatok spáchal dva krvavé útoky v Nórsku, prezentovala polícia najnovšie údaje o počte obetí. Podľa dostupných poznatkov zahynulo na ostrove Utöya 68 ľudí a pri výbuchu v Osle 8 ľudí, čím sa celkový počet mŕtvych znížil na 76. Do tohto čísla je zahrnutý aj jeden človek, ktorý cez víkend zahynul na následky spôsobených zranení. Polícia však nevylučuje, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť, keďže niekoľkí sú stále nezvestní a v nemocnici ležia aj zranení vo vážnom stave. Obeťami útoku na ostrove Utöya boli zväčša mladí ľudia, ktorí sa tam zúčastnili na mládežníckom tábore vládnucej sociálnodemokratickej strany.

Nórsko, ponorené do smútku a beznádeje, hľadá útechu v príbehu o kladnom hrdinovi. Stal sa ním nemecký turista Marcel Gleffe. V čase najprudšej paľby neváhal zachraňovať s loďkou mladých Nórov, ktorí sa snažili uniknúť nemilosrdnej streľbe Andersa Breivika. Gleffe, ktorý trávil pri ostrove Utöya dovolenku v kempe na pevnine, sa vydal s loďou k ostrovu hneď v prvých chvíľach, keď počul streľbu. V tej chvíli ešte neboli na mieste policajti. "Plávali vo vode všade naokolo. Hodil som im záchranné vesty pripevnené k lanu a pritiahol som ich na palubu. Kričali a plakali," povedal Gleffe v rozhovore pre nemecký magazín. Dohromady sa mu podarilo zachrániť cez 20 tínedžerov.

Na súde v nórskom Osle sa konalo prvé vypočúvanie s Andersom Breivikom, ktorý na ňom čiastočne objasnil motívy svojich krvavých činov. Sudca rozhodol o tom, že Breivik bude držaný vo väzbe počas nasledujúcich 8 týždňov, 4 z toho v úplnej izolácii. Na následnej tlačovej konferencii sudca prezentoval niekoľko výrokov, ktoré obvinený povedal. Breivik uviedol, že jeho cieľom bolo "zachrániť Nórsko a západnú Európu pred kultúrnym marxizmom a moslimskou nadvládou." Ďalej povedal: "Mojím cieľom nebolo spôsobiť, čo najviac obetí, ale vyslať jasný signál nórskej sociálnodemokratickej strane za spáchanú zradu. Tým som chcel odradiť mladých ľudí od vstupu do strany." Obvinený tiež sám uviedol, že "v jeho organizácii pôsobia 2 ďalšie organizačné zložky".

Pred treťou hodinou popoludní sa v pondelok skončilo prvé pojednávanie s masovým vrahom Andersom Breivikom. Nórsky súd v Osle vyhovel žiadosti polície o vylúčení médií a verejnosti zo súdneho procesu, na ktorom 32-ročný Nór plánoval vysvetliť motívy svojich krvavých činov - atentátu v Osle a streľby na ostrove Utöja. Útočník už skôr vyhlásil prostredníctvom svojho právnika, že chce verejné vypočúvanie, aby mohol Nórom a celému svetu vysvetliť motívy svojho konania. Obvineného na súd dopravili v čiernom mercedese. Breivik sedel na zadnom sedadle obklopený policajtmi. Protestujúci s výkrikmi "prekliaty ničomník" búchali na auto prichádzajúce k súdnej budove. Ukázalo sa však, že skupinka mladých napadla iné auto, v ktorom nesedel Breivik.

Otec páchateľa útokov v Nórsku, 32-ročného Andersa Breivka, sa o čine syna dozvedel z internetu. "Čítal som správy na internete a zrazu som videl jeho meno a fotografiu," uviedol bývalý nórsky diplomat Jens Breivik žijúci vo Francúzsku. "Vnímam toto zverstvo ako absolútnu hrôzu," vyjadril sa zhrozený otec, ktorého dom cez víkend prehľadala francúzska polícia. Slobodný a bezdetný Anders Breivik sa pred mesiacom presťahoval z Osla na malú vidiecku farmu v mestečku Rena, kde pestoval zeleninu a melóny. Ľudia v Rene sa zhodujú, že medzi nich jednoducho nezapadal. "Pýtal si o účet a platil kartou. Tu nikto účet za pivo nechce," povedala dvadsaťročná Hanne Skavernová, ktorá pracuje v krčme.

Medzi obeťami piatkovej masakry v mládežníckom tábore na nórskom ostrove Utöya bol aj nevlastný brat nórskej korunnej princeznej Mette-Marit, 51-ročný policajt Trond Berntsen (na obr. vpravo). Berntsen podľa nórskeho denníka Dagbladet zahynul, keď sa pokúšal ochrániť svojho 10-ročného syna a ďalších tínedžerov. Otec Berntsena bol manželom princezninej matky Marit Tjessemovej. V kempe bol súkromne, nie je zatiaľ jasné, či pre usporiadateľov pracoval aj ako strážca. Hovorkyňa nórskeho kráľovského dvora uviedla, že princezná teraz myslí "na najbližších príbuzných". Pri policajnom výsluchu Anders Breivik povedal, že jeho úmyslom bolo zabiť aj bývalú nórsku premiérku Gro Harlem Brundtlandovú. Expremiérku plánoval zabiť počas jej vystúpenia na ostrove, ale omeškal sa. Breivik sa v pondelok po 13.00 h postaví prvýkrát pred súd, ktorý rozhodne o predĺžení vyšetrovacej väzby.

Po piatkových útokoch v Nórsku oznámili lídri britských moslimov, že v mešitách po celej krajine budú zavedené mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Pre tento krok sa rozhodli, keď vyšlo najavo, že útočník Anders Behring Breivik sa staval proti prisťahovalectvu moslimov do Európy. "Ľudia sa boja, že sa staneme ďalším terčom," povedal Mohammed Shafiq, šéf nadácie Ramadhan Foundation, ktorá je jednou z najväčších moslimských organizácií v Spojenom kráľovstve. O potrebe zvýšiť bezpečnosť sa už Shafiq rozprával s britskou políciou a ostatnými vedúcimi predstaviteľmi európskych moslimov. Podľa jeho slov sa len nedávno našla v mešite pri anglickom meste Oxford hlava prasaťa, ktoré je v islame považované za nečisté.

Počet obetí piatkových útokov v Nórsku stúpol na 93 po tom, čo v nedeľu v nemocnici podľahol svojim zraneniam jeden človek, ktorého na ostrove Utöja postrelil podozrivý Anders Breivik. Za obete útokov sa v nedeľu konala v Osle omša, na ktorej sa zúčastnili stovky ľudí vrátane nórskeho kráľa Haralda V. a kráľovnej Sonje (na obr.), premiéra Jensa Stoltenberga, ako aj mladých ľudí, ktorí prežili útok na mládežnícky tábor sociálnodemokratickej strany. "Sme malá krajina, ale sme hrdí ľudia. Nikdy neopustíme svoje hodnoty," povedal nórsky premiér v emotívnom prejave. Pred katedrálou vznikol improvizovaný pomník, kam obyvatelia hlavného mesta prinášajú kvety a zapaľujú sviečky.

Amatérske video zachytáva ako sa za niekoľko minút premenil pokojný piatkový podvečer (22. 7.) v nórskej metropole na chaos. Explózia uložená v aute, ktorá vybuchla pred sídlom premiéra, bola taká silná, že porozbíjala okná niekoľko kilometrov od svojho epicentra. Práve padajúce sklo má na svedomí najväčší počet zranených v Osle. Na videu je vidieť, že krátko po samotnom výbuchu varoval ľudí automatický mestský bezpečnostný systém. I napriek tomu sa desiatky obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta hrnuli k miestu výbuchu a skazu si filmovali na svoje mobilné telefóny.

Páchateľ krvavých útokov v Nórsku vo svojom manifeste niekoľkokrát spomína i Prahu, a to v súvislosti s neúspešným pokusom zadovážiť si tam výbušniny a zbrane. Anders Breivik navštívil hlavné mesto Česka na prelome augusta a septembra 2010, keďže si o ňom myslel, že ide jednu z "najnebezpečnejších európskych metropol". "Praha je známa ako tranzitný bod pre nelegálne zbrane a drogy. Počul som, že tu pôsobí veľa krutých a cynických kriminálnikov," píše sa v manifeste. Po niekoľkých dňoch však svoj názor na Prahe úplne zmenil: "Toto mesto nie je vôbec nebezpečné. Nechápem, prečo BBC o ňom v dokumente informuje tak nepresne. V skutočnosti sa tu cítim bezpečnejšie ako v Osle. Je to asi preto, že tu nežijú skoro žiadni moslimovia."

Tridsaťdvaročný Nór Anders Behring Breivik vypovedal, že oba piatkové krvavé útoky v Nórsku spáchal sám a nemal pritom žiadneho komplica. K obom činom sa zároveň priznal. Informovala o tom v nedeľu nórska polícia po tom, čo v piatok a v sobotu niekoľkí svedkovia vypovedali, že existoval aj druhý strelec. "Počas vypočúvania uviedol, že konal sám," povedal policajný komisár Sveinung Sponheim a dodal, že toto tvrdenie preverujú. Podľa Brevikovho právnik motívom činu bola snaha zmeniť nórsku spoločnosť. Polícia tiež v nedeľu po prvýkrát od útokov uviedla, že zranenia utrpelo 97 ľudí, pričom niektoré osoby sú po útokoch v Osle i na ostrove Utöja stále nezvestné.

Páchateľ piatkovej masakry v nórskom Osle a na blízkom ostrove Utöja, 32-ročný Anders Behring Breivik, sa prvýkrát vyjadril k motívom svojho konania. "Povedal, že podľa jeho názoru boli činy ohavné, ale nevyhnutné," vyhlásil pridelený obhajca Geir Lippestad pre televíznu stanicu TV2. Lippestad dodal, že Breivik chce záležitosť bližšie vysvetliť na pondelkovom súdnom pojednávaní, na ktorom má sudca rozhodnúť, či podozrivý do začiatku samotného procesu zostane vo väzbe. Vypočúvanie zadržaného označil šéf polície za "ťažké", aj keď je ochotný vypovedať. V prípade odsúdenia mu hrozí maximálny možný trest, čo je v Nórsku odňatie slobody na 21 rokov. Krajina totiž zrušila doživotné väzenie.

Nové informácie o nórskom atentátnikovi, 32-ročnom Andersovi Behring Breivikovi, ukazujú, že masaker, ktorý si vyžiadal životy minimálne 93 ľudí, detailne plánoval aspoň rok a pol. Svedčí o tom jeho "manifest" pozostávajúci z 1 500 strán, v ktorom detailne popisuje, ako svoj vraždený čin pripravoval. Dokument nazval "2083 - Európska deklarácia nezávislosti" a vysvetľuje v ňom, ako by sa Európa mala očistiť od multikulturalizmu a prisťahovalectva. V kapitole o zháňaní výbušnín a zbraní niekoľkokrát spomína i Prahu, kde chcel neúspešne nadviazať kontakt s motorkárskou skupinou Hells Angels. "Ale stratil som motiváciu počas prvých dní v Prahe. Teraz musím zohnať poloautomatickú pušku a glock (pištoľ) legálne," píše v manifeste.

Zadržaný páchateľ masakry v Nórsku, 32-ročný Anders Behring Breivik, sa pri vypočúvaní priznal k niektorým obvineniam vrátane toho, že strieľal zo zbrane na ostrove neďaleko Osla, kde v piatok zabil najmenej 86 mladých ľudí. Polícii tiež uviedol, že zanechal asi 1 500-stranový manifest, ktorého skrátenú verziu umiestnil aj na videoportál YouTube. V dokumente sa zaoberá témami, ako napríklad "kultúrny marxizmus", "islamská kolonizácia", "multikuluralizmus" a "nádej pri zrode novej Európy". Z manifestu je vidieť jeho obdiv k stredovekému templárskemu rádu, ktorý prispieva k názoru, že motívom vraždených činov bol "kresťanský fundamentalizmus".

V reakcii na tragické piatkové udalosti v Nórsku vyhlásil belgický minister zahraničných vecí Steven Vanackere, že nastal čas na prijatie oveľa prísnejších pravidiel držania strelných zbraní na celoeurópskej úrovni. "Nemôžeme zatvárať oči pred rozsahom tejto drámy. Myslím si, že nastal čas, aby si európsky politický svet položil otázku, či nenastal čas na ešte prísnejšie pravidlá pre držanie strelných zbraní?" uviedol. V súčasnosti je legislatíva upravujúca vlastníctvo strelných zbraní individuálna v každom štáte Európy. Vanackere tvrdí, že je potrebné povýšiť túto záležitosť na vyššiu, celoeurópsku úroveň, za účelom lepšej koordinácie tých, ktorým záleží na bezpečnosti občanov a na verejnom poriadku.

Deň po masakri účastníkov letného tábora na ostrove v Nórsku našli v sobotu záchranári viacerých mladých ľudí, ktorí od piatkového popoludnia stále plávali v jazere. "Zachránili sme dnes ľudí z vody. Stále plávali," povedal hovorca Červeného kríža Jahn Petter Berendsen. "Pátracia akcia pokračuje, viacero ľudí je naďalej nezvestných," dodal bez upresnenia ich počtu. Z katedrály v Osle sa medzitým stalo pietnym miestom. "Má 14, 15 rokov... môj vnuk. Bol na ostrove. Ešte sa nenašiel," odpovedala staršia žena v katedrále na otázku, či sa niekoho z jej známych priamo dotkli útoky. Aj Nóri, ktorí nemali nikoho v útokoch, len ťažko hľadajú slová.

Hlavného podozrivého z piatkových teroristických útokov v Nórsku, 32-ročného Andersa Behring Breivika, zneškodnilo protiteroristické komando, keď ho po zásahu zo vzduchu oslepili slzným plynom. S odvolaním sa na policajné zdroje o tom informovala štátna televízna stanica NRK, ktorá zároveň zverejnila prvé videozábery so strelcom v akcii. Nórska polícia zvýšila počet obetí na 85 a zároveň uviedla, že útok na ostrove Utöja trval takmer 90 minút. Na margo svedeckých výpovedí o možnom druhom strelcovi policajná hovorkyňa Trine Dyngelandová povedala, že žiadne konkrétne informácie zatiaľ nie sú, ale polícia v tejto fáze vyšetrovania nevylučuje žiadnu variantu.

Tridsaťdvaročný Anders Breivik, ktorý je podľa nórskej polície zodpovedný za piatkové útoky v Osle a na ostrove Utöja, vyrastal v hlavnom meste. Breivik pracoval v pôdohospodárskej spoločnosti GeoFrame, ktorú sám pred troma rokmi založil. Podľa nórskej polície to mohol byť len spôsob, akým Breivik chcel obísť regulácie, aby sa mohol dostať k dusíkatému hnojivu. Pri výrobe výbušniny pravdepodobne použil hnojivo v kombinácii s naftou alebo inou látkou. Indíciou môže byť, že Breivik 4. mája tohto roku nakúpil šesť ton hnojiva. Na stránke na sociálnej sieti Twitter, ktorá je pravdepodobne jeho, zverejnil 17. júla odkaz: "Jeden človek, ktorý verí, sa vyrovná silou stotisícom ľudí, ktorí majú iba záujmy."

Hlbokú ľútosť nad následkami teroristického útoku v hlavnom meste Oslo a ozbrojeného útoku v mládežníckom tábore na ostrove Utöja vyjadril Prezident SR Ivan Gašparovič v sústrastnom telegrame, ktorý poslal nórskemu kráľovi Haraldovi V. Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová poslala sústrastný list svojmu nórskemu kolegovi Jensovi Stoltenbergovi. Radičová v liste vyjadrila hlboký zármutok a vyjadrila úprimnú sústrasť za Slovensko a slovenských občanov. Útok označila za napádanie demokratických hodnôt a princípov, ktoré Nórsko reprezentuje nielen doma, ale aj všade vo svete. Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda dnes kondoloval svojmu nórskemu kolegovi Jonasovi Gahrovi Storemu.

Nórske médiá citujú svedkov, podľa ktorých nebol strelec na ostrove Utöja sám. Hovoria o najmenej ďalšom jednom útočníkovi. Polícia zatiaľ správy oficiálne nepotvrdila a pracuje aj na vyšetrovaní tejto verzie. "Máme úplne rovnaké svedecké výpovede, ktoré tvrdia, že na ostrove bol aj druhý útočník. Zo všetkých síl pracujeme na tom, aby sme to overili," povedal inšpektor Einar Aas, podľa ktorého však tieto správy zatiaľ treba považovať len za špekulácie. Na rozdiel od prvého muža, druhý strelec na ostrove podľa svedkov nemal oblečenú policajnú uniformu. Bol vysoký asi 180 centimetrov, mal husté tmavé vlasy a európsky vzhľad. Polícia oznámila, že v okolí ostrova zatkla mladého muža vo veku asi 20 rokov, ktorý mal pri sebe nôž. Ten je momentálne na výsluchu.

Jedna z najväčších komunít Nórov na Slovensku žije v Martine vďaka Jesseniovej fakulte Univerzity Komenského. Všeobecné lekárstvo tam študuje v angličtine vyše tristo Nórov. Vedenie fakulty v týchto chvíľach zisťuje, či medzi obeťami útokov v Nórsku nie je aj niekto z ich študentov. "Je to strašná a nepochopiteľná tragédia. Nerozumiem, prečo sa to stalo práve v Nórsku. Sú to takí pokojní a slušní ľudia," uviedol dekan lekárskej fakulty Ján Danko. "Zatiaľ nemáme informáciu o tom, žeby niekto z nich bol medzi obeťami, ale pátrame ďalej. Nemáme kontakty na všetkých 350 nórskych študentov, ale všetky informácie zisťujeme cez ich zástupcov," dodal.

Piatková streľba na ostrove Utöja sa začala krátko po tom, čo vo vládnej štvrti v Osle vybuchla nálož, ktorá zabila najmenej sedem ľudí. Svedkovia vypovedali, že sa strelec pohyboval táborom sociálnodemokratickej mládeže a strieľal okolo seba na mladých ľudí, ktorí sa v hrôze rozutekali do všetkých strán. Niektorí sa snažili zachrániť skokom do vody a plávať k pevnine. "Videla som ľudí skákať do vody, okolo päťdesiat ľudí sa snažilo plávať k pobrežiu. Ľudia kričali, triasli sa strachom, boli vydesení. Boli takí mladí, bolo im 14 až 19 rokov," povedala 42-ročná Anita Lienová, ktorá žije kúsok od ostrova. Podľa posledných údajov nórskej polície zahynulo aspoň 80 mladých ľudí.

Piatkový výbuch v centrálnej časti Osla vyrazil okná na 17-poschodovej budove, kde sa nachádza aj úrad premiéra, ako aj na blízkych ministerstvách, medzi nimi i na ministerstve ropného priemyslu. V objekte vypukol požiar. Boli poškodené celé fasády budov a na uliciach sú trosky a sklo. Poškodené bolo podľa novinára televízie NRK aj sídlo bulvárneho denníka VG. Všetky ulice v centre boli podľa NRK uzavreté. Polícia potvrdila, že príčinou výbuchu je bomba. Podľa očitých svedkov bol v blízkosti jednej z budov zničený vrak auta.