Nórska polícia na dnešnej tlačovej konferencii oznámila, že v utorok začne na internetovej stránke www.politi.no so zverejňovaním mien 73 obetí piatkovej masakry, ktorú spáchal 32-ročný Anders Breivik. Každá osoba bude identifikovaná menom, vekom a miestom trvalého bydliska. Zverejnené budú mená tých obetí, ktoré boli definitívne identifikované, a ktorých rodinní príslušníci boli o úmrtí riadne upovedomení. Tento proces sa bude opakovať každý deň, až kým nebudú identifikovaní všetci mŕtvi z útokov v Osle a na ostrove Utöya. Už cez víkend však na verejnosť prenikli mená a fotografie prvých obetí (na obr.). Za najmladšiu obeť je zatiaľ považovaný 14-ročný Johannes Buo (posledný v prvom rade).

Havária dopravného lietadla marockých ozbrojených síl, ku ktorej došlo dnes v horskej oblasti neďaleko mesta Gulmína na juhu tejto africkej krajiny, si vyžiadala podľa armádnych zdrojov životy 78 ľudí. Tri ďalšie osoby prežili nešťastie s ťažkými zraneniami. Stroj armády Marockého kráľovstva typu C-130 Hercules, ktorý letel zo západosaharského mesta al-Ajún, narazil do jedného z končiarov asi osem kilometrov od vojenského letiska v Gulmíne. Na palube havarovaného lietadla bolo podľa marockej štátnej agentúry MAP 60 príslušníkov ozbrojených síl, 12 civilistov a deväť členov posádky.

Viacero príslušníkov ozbrojených síl Nigeru, vrátane dvoch dôstojníkov, zatkli v súvislosti s prípravami puču, ktorého cieľom bolo údajne zosadiť súčasnú vládu krajiny a zavraždiť v marci zvoleného prezidenta Mahamadoua Issoufoua (na obr). Špekulácie o možnosti štátneho prevratu kolovali v metropole Nigeru už niekoľko dní. Krajina, ktorá v roku 1960 získala nezávislosť od Francúzska, zažila odvtedy viacero pučov. Issoufou vyšiel ako opozičný líder v marci víťazne z demokratických prezidentských volieb, ktoré zorganizovala vojenská junta. Tá vlani vo februári zvrhla predchádzajúcu hlavu štátu.

Andersa Breivika, páchateľa piatkových útokov v Nórsku, ktoré si vyžiadali 76 mŕtvych, by mohli odsúdiť až na 30-ročné väzenie, ak by ho okrem terorizmu obvinili aj zo zločinov proti ľudskosti. Prokurátor Christian Hatlo to uviedol v rozhovore pre denník Aftenposten, momentálne však podľa neho ide len o jednu z možností a konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Breivikov obhajca Geir Lippestad na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že vzhľadom na spoločnú komunikáciu a charakteristiky prípadu sa obvinený javí byť "duševne chorý". Podľa Lippestada si Breivik myslí, že je "vo vojne a vo vojne sú takého skutky dovolené". "Svet to zatiaľ nedokáže pochopiť, no jeho meno má byť očistené o 60 rokov," pokračoval advokát, podľa ktorého žije Breivik vo "vlastnej bubline".

Vo veku 107 rokov zomrela v meste Jirkov v okrese Chomutov Marie Třešňáková, ktorá bola považovaná za najstaršieho občana Českej republiky. Bezdetná žena, ktorá roky pracovala ako predavačka, žila v domove pre seniorov od roku 1994. Podľa vyjadrenia hovorcu jirkovskej radnice Luboša Mizuna žena zomrela minulý piatok v spánku. V Česku pritom žijú ešte ďalšie dve ženy narodené v roku 1904. Rok narodenia 1905 má v rodnom liste v Českej republike ďalších sedem žien a jeden muž. Storočných ľudí žilo v Česku na konci apríla vyše 700. Pomer medzi storočnými mužmi a ženami je asi 1:6.

Predseda ultrapravicovej Ligy na obranu Anglicka (English Defense League) Stephen Lennon varoval, že k útoku podobnému tomu v Nórsku by "v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch" mohlo dôjsť aj v Británii. Masový vrah Anders Behring Breivik sa vlani údajne zúčastnil na demonštrácii EDL a so 150 členmi organizácie bol v spojení cez Facebook. Podľa jedného z členov EDL vytvoril Breivik "hypnotický efekt". Britská polícia momentálne preveruje jeho spojenie s extrémistickými pravicovými skupinami v Anglicku. Do Nórska už odcestoval predstaviteľ Scotland Yardu. Európska policajná organizácia Europol zároveň požiadala, aby Scotland Yard preveril styky atentátnika v Spojenom kráľovstve.

Český prezident Václav Klaus sa počas svojej súkromnej cesty po Austrálii odmietol podrobiť bezpečnostnej prehliadke v austrálskom parlamente, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Canberre. Práve tam mal poskytnúť rozhovor austrálskej televízii ABC1. "Keď zbadal bezpečnostné zariadenie, zastavil sa a povedal: odtiaľ neprejdem," povedala producentka relácie Michelle Ainsworthová, ktorá na prezidenta čakala, aby ho odprevadila do štúdia. O probléme informovala člena ochranky parlamentu. Ten údajne vyhlásil, že cez detektor musia prejsť všetci, načo mal Klaus povedať: "Odchádzam. Vraciam sa do hotela. Ak chcete so mnou urobiť rozhovor, môžete ho urobiť tam."

Japonská vláda dnes informovala, že plánuje vykúpiť hovädzie mäso kontaminované rádioaktivitou z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima I a následne ho spáliť. Súvisiace náklady bude musieť uhradiť prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť Tokyo Electric Power Company (TEPCO). Likvidácia množstva mäsa s obsahom cézia prekračujúcim stanovenú hranicu zasiahne aj mäsopriemyselné podniky. Mnohé si budú musieť vziať pôžičky, s ktorých splácaním im pomôže vláda, hlavnú ťarchu by však mala niesť spoločnosť TEPCO. Celkové náklady by sa podľa odhadov japonských médií mohli vyšplhať až na dve miliardy jenov (17,8 mil. eur). Už minulý týždeň vláda zakázala vývoz hovädzieho mäsa z fariem na celom území prefektúry Fukušima. Podobné zákazy sa v tejto oblasti vzťahujú aj na niektoré druhy zeleniny, mlieko a morské plody.

Šéfovia diplomacie Veľkej Británie a Francúzska sa na svojom pondelkovom stretnutí zhodli, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí nemusí opustiť svoju vlasť a postačí ak odstúpi. "Ak by opustil Líbyu, bol by to najlepší spôsob ako líbyjskému ľudu ukázať, že už nemusia žiť v strachu z Kaddáfího," povedal britský minister zahraničných vecí William Hague, dodal však, že je na Líbyjčanoch, ako sa rozhodnú. Zhodne so svojím francúzskym rezortným partnerom Alainom Juppém zároveň tvrdí, že misia Severoatlantickej aliancie je úspešná a bolo správne uskutočniť ju. "Ak by sme pred štyrmi mesiacmi nezasiahli, v Bengází by došlo k masakre, a preto myslím, že môžeme byť hrdí na prijatie odvážneho rozhodnutia," obhajoval vojenskú misiu NATO v Líbyi Juppé.

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik poslal tesne pred útokom v Osle e-mail desiatkam európskych radikálnych organizácií, medzi nimi aj maďarskému Mládežníckemu hnutiu 64 stolíc. Informoval o tom predseda hnutia László Toroczkai. Útočník adresoval e-mail "európskym vlastencom" a v správe sumarizoval svoje názory a poukázal na svoj 1 500-stranový manifest. Toroczkai tvrdí, že si e-mail prečítal až po útokoch. Zároveň zdôraznil, že sú oblasti, v ktorých sa ideológia Breivika zhoduje s ideológiou hnutia, ale od masovej vraždy sa hnutie dištancuje a hlboko ju odsudzuje. Hnutie 64 žúp je maďarská krajne pravicová iredentistická organizácia. Jeho predstavitelia nazývajú časti bývalého Uhorska, ktoré pripadli nástupníckym štátom, "odtrhnutými územiami".

Nórska polícia dnes plánuje prvýkrát zverejniť mená 76 obetí piatkových útokov - bombového útoku v centre Osla a streľby v mládežníckom tábore na ostrove Utöya. Oba má na svedomí 32-ročný Nór Anders Breivik. Úrady medzitým v pondelok znížili bilanciu obetí piatkových masakrov z pôvodných 93 na 76, z toho v Osle zomrelo osem ľudí a na Utöyi 68. Už teraz sú však verejnosti známe mená niektorých obetí. Medzi inými ide napríklad o brata nórskej korunnej princeznej Mette-Marit, 51-ročného policajta Tronda Berntsena či 21-ročného Toreho Eikelanda (na obr.), regionálneho lídra mladej odnože sociálnodemokratickej strany. Práve o ňom hovoril nórsky premiér Jens Stoltenberg na nedeľnej spomienkovej omši ako o jednom z "najtalentovanejších mladých politikov".

Medzinárodný menový fond (MMF) v pondelok vyzval Spojené štáty americké, aby urýchlene zvýšili dlhový strop, čím by odvrátili hrozbu zníženia svojho ratingu a vážne poškodenie americkej i globálnej ekonomiky. Prezident Barack Obama vyzval včera v prejave adresovanom národu republikánov a demokratov na kompromis ohľadne zvýšenia dlhového stropu. Zároveň upozornil, že dočasné šesťmesačné zvýšenie dlhového stropu problém nevyrieši a môže viesť k zníženiu ratingu. Obama nazval neschopnosť dosiahnuť kompromis "nebezpečnou hrou". Washington musí zvýšiť dlhový strop do 2. augusta, inak krajine hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti.

Špeciálne jednotky kosovskej polície v noci nadnes na nariadenie premiéra Hashima Thaciho začali operáciu s cieľom prevziať kontrolu nad dvoma hraničnými priechodmi v severnej, Srbmi kontrolovanej časti Kosova. Akcia prišla po tom, čo kosovské úrady minulý týždeň zakázali dovoz tovaru zo Srbska. Kosovský minister vnútra Bajram Rexhepi povedal, že kosovské úrady boli nútené konať po tom, čo misia EÚ v Kosove (EULEX) zlyhala v presadení zákazu dovozu srbského tovaru. Belehrad však požiadal, aby do krízovej oblasti čo najkôr rozostavili jednotky misie NATO v Kosove (KFOR). Srbské médiá označili situáciu za "veľmi napätú".

Nórsky sudca v pondelok nariadil na prvom pojednávaní s masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom jeho umiestnenie do vyšetrovacej väzby na osem týždňov. Breivik, ktorý sa priznal k zabitiu vyše 90 ľudí, po odchode zo súdnej siene svojmu obhajcovi povedal, že očakával od nahnevaných Nórov pomstu ešte pred začiatkom konania. "Myslel si, že ho cestou na pojednávanie zastrelia," citovala nórska televízia NRK advokáta Geira Lippestada, ktorý dodal: "Obvinený má úplne iné vnímanie reality ako väčšina Nórov. Myslí si napríklad, že mučenie je stále používanou praktikou v našich väzniciach," Podľa Lippestada však Breivik pôsobil celý čas vyrovnaným a pokojným dojmom.

V nórskej metropole Oslo sa včera zišlo najmenej 100 000 ľudí s bielymi a červenými ružami, aby sa postavili proti násiliu a aby vyjadrili podporu pre obete piatkových útokov. "Nórsko v tejto skúške obstojí. Zlo môže zabiť ľudí, ale nikdy nemôže poraziť celý národ," povedal na zhromaždení premiér Jens Stoltenberg. Odpoveďou na útoky podľa neho musí byť väčšia otvorenosť, demokracia a rozhodnosť. Korunný princ Haakon prítomných vyzval, aby sa aktívne zasadzovali za Nórsko, v ktorom sa "rôznorodosť považuje za príležitosť." Tisícové zhromaždenia na počesť 76 obetí sa konali tiež v mnohých iných nórskych mestách, ako aj v zahraničí.

Bývalý vodca chorvátskych Srbov Goran Hadžič predstúpil v pondelok po prvýkrát pred Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu, kde odmietol uznať vinu zo spáchania vojnových zločinov počas balkánskych vojen v 90. rokoch. "Pán Hadžič dnes svoju vinu neuzná. Využije všetky dostupné právne prostriedky na svoju obhajobu," uviedol jeho právny zástupca Vladimir Petrovič a dodal, že jeho klient sa k svojej vine či nevine vyjadrí neskôr. Hadžič sa nevyjadril ani k obžalobe, môže tak však urobiť do 30 dní. Niekdajšieho veliteľa zatkli v stredu v srbskom pohorí Fruška Gora. Je obžalovaný v 14 bodoch súvisiacich s chorvátskou vojnou z rokov 1991-1995, okrem iného zo zničenia mesta Vukovar a zmasakrovania dvoch stoviek chorvátskych zajatcov.

Nórska polícia nemôže úplne vylúčiť, že strojca piatkových útokov Anders Breivik nekonal sám. Prokurátor Christian Hatlo to vyhlásil v súvislosti s vyhlásením obvineného pred súdom o tom, že v "jeho organizácii sú ešte dve bunky". Podľa severských médií monitorovala nórska tajná služba konanie 32-ročného masového vraha už od tohtoročného marca. Napriek tomu nezabránili jeho piatkovému masakru. Na zozname osôb, o ktoré sa nórski špióni zaujímali, sa mal Breivik dostať potom, čo sa mal pokúsiť zohnať nebezpečné chemikálie od poľského predajcu. Breivik sa pred súdom formálne vyhlásil za nevinného, hoci spáchanie útokov priznáva. Počas vypočúvania tiež povedal, že je pripravený stráviť zvyšok života vo väzení.

Pár hodín po prvom pojednávaní s 32-ročným Andersom Breivikom, ktorý v piatok spáchal dva krvavé útoky v Nórsku, prezentovala polícia najnovšie údaje o počte obetí. Podľa dostupných poznatkov zahynulo na ostrove Utöya 68 ľudí a pri výbuchu v Osle 8 ľudí, čím sa celkový počet mŕtvych znížil na 76. Do tohto čísla je zahrnutý aj jeden človek, ktorý cez víkend zahynul na následky spôsobených zranení. Polícia však nevylučuje, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť, keďže niekoľkí sú stále nezvestní a v nemocnici ležia aj zranení vo vážnom stave. Obeťami útoku na ostrove Utöya boli zväčša mladí ľudia, ktorí sa tam zúčastnili na mládežníckom tábore vládnucej sociálnodemokratickej strany.

Nórsko, ponorené do smútku a beznádeje, hľadá útechu v príbehu o kladnom hrdinovi. Stal sa ním nemecký turista Marcel Gleffe. V čase najprudšej paľby neváhal zachraňovať s loďkou mladých Nórov, ktorí sa snažili uniknúť nemilosrdnej streľbe Andersa Breivika. Gleffe, ktorý trávil pri ostrove Utöya dovolenku v kempe na pevnine, sa vydal s loďou k ostrovu hneď v prvých chvíľach, keď počul streľbu. V tej chvíli ešte neboli na mieste policajti. "Plávali vo vode všade naokolo. Hodil som im záchranné vesty pripevnené k lanu a pritiahol som ich na palubu. Kričali a plakali," povedal Gleffe v rozhovore pre nemecký magazín. Dohromady sa mu podarilo zachrániť cez 20 tínedžerov.

Na súde v nórskom Osle sa konalo prvé vypočúvanie s Andersom Breivikom, ktorý na ňom čiastočne objasnil motívy svojich krvavých činov. Sudca rozhodol o tom, že Breivik bude držaný vo väzbe počas nasledujúcich 8 týždňov, 4 z toho v úplnej izolácii. Na následnej tlačovej konferencii sudca prezentoval niekoľko výrokov, ktoré obvinený povedal. Breivik uviedol, že jeho cieľom bolo "zachrániť Nórsko a západnú Európu pred kultúrnym marxizmom a moslimskou nadvládou." Ďalej povedal: "Mojím cieľom nebolo spôsobiť, čo najviac obetí, ale vyslať jasný signál nórskej sociálnodemokratickej strane za spáchanú zradu. Tým som chcel odradiť mladých ľudí od vstupu do strany." Obvinený tiež sám uviedol, že "v jeho organizácii pôsobia 2 ďalšie organizačné zložky".

Pred treťou hodinou popoludní sa v pondelok skončilo prvé pojednávanie s masovým vrahom Andersom Breivikom. Nórsky súd v Osle vyhovel žiadosti polície o vylúčení médií a verejnosti zo súdneho procesu, na ktorom 32-ročný Nór plánoval vysvetliť motívy svojich krvavých činov - atentátu v Osle a streľby na ostrove Utöja. Útočník už skôr vyhlásil prostredníctvom svojho právnika, že chce verejné vypočúvanie, aby mohol Nórom a celému svetu vysvetliť motívy svojho konania. Obvineného na súd dopravili v čiernom mercedese. Breivik sedel na zadnom sedadle obklopený policajtmi. Protestujúci s výkrikmi "prekliaty ničomník" búchali na auto prichádzajúce k súdnej budove. Ukázalo sa však, že skupinka mladých napadla iné auto, v ktorom nesedel Breivik.

Austrálska katolícka cirkev sa dnes ospravedlnila za vynútené adopcie zo 50., 60. a 70. rokov minulého storočia. Mladé a slobodné matky vtedy museli poskytovať deti proti svojej vôli na adopciu. Takéto odoberanie boli kedysi bežné v pôrodniciach na celom území Austrálie a zdravotnícka organizácia Catholic Health Australia a rád Milosrdných sestier z mesta Silngleton ho označili za hlboko poľutovaniahodné. "Uvedomujeme si bolesť z odlúčenia a straty pociťovanú vtedy a pociťovanú teraz matkami, otcami, deťmi, rodinami a inými, ktorých poškodili vtedajšie postupy," uviedli vo svojom vyhlásení. Organizácia, podľa vlastných slov nedokáže odhadnúť, koľkým ľuďom nútené adopcie poznačili život. Ich prešetrením sa zaoberá federálny parlament, ktorý k prípadom doteraz prijal vyše 300 podnetov.

Stovky ľudí v srbskej metropole Belehrad protestovali v nedeľu proti oslobodeniu Sándora Képíróa. V meste Novi Sad pochodovalo asi 200 ľudí k miestu, kde v roku 1942 zadržiavali desiatky ľudí pred tým, ako ich na Képíróov rozkaz popravili. Maďarský súd v Budapešti minulý týždeň rozhodol, že neexistuje dostatok dôkazov o vojnových zločinoch, ktoré mal 97-ročný bývalý nacista spáchať počas druhej svetovej vojny. Prokuratúra sa proti verdiktu plánuje odvolať. Képíró je obvinený z účasti na poprave vyše 1 200 civilistov, najmä Židov, Srbov a Rómov v roku 1942. Zároveň je na čele zoznamu najväčších dosiaľ nepotrestaných nacistických zločincov Centra Simona Wiesethala.

Otec páchateľa útokov v Nórsku, 32-ročného Andersa Breivka, sa o čine syna dozvedel z internetu. "Čítal som správy na internete a zrazu som videl jeho meno a fotografiu," uviedol bývalý nórsky diplomat Jens Breivik žijúci vo Francúzsku. "Vnímam toto zverstvo ako absolútnu hrôzu," vyjadril sa zhrozený otec, ktorého dom cez víkend prehľadala francúzska polícia. Slobodný a bezdetný Anders Breivik sa pred mesiacom presťahoval z Osla na malú vidiecku farmu v mestečku Rena, kde pestoval zeleninu a melóny. Ľudia v Rene sa zhodujú, že medzi nich jednoducho nezapadal. "Pýtal si o účet a platil kartou. Tu nikto účet za pivo nechce," povedala dvadsaťročná Hanne Skavernová, ktorá pracuje v krčme.

Český prezident Václav Klaus je v súčasnosti na ceste po Austrálii kam prišiel na pozvanie miestneho inštitútu hovoriť o svojom skeptickom názore na globálne otepľovanie. Jeho návšteva sa stretla s obrovským záujmom verejnosti - lístky na prednášky stoja 180 eur, čo je viac ako vstupenky na svetové skupiny či na zápasy austrálskej reprezentácie v ragby. Opačný názor však má prakticky celá austrálska politická špička, ktorá sa s ním odmietla stretnúť. "Klaus išiel do Austrálie na súkromnú návštevu, aby tam prednášal o klimatických nezmenách, o globálnom neotepľovaní. Jeho názory sú v rozpore so sociálnou politikou austrálskej vlády, ktorá má veľký problém s otepľovaním a klimatickými zmenami," vysvetlil český analytik Jiří Pehe. So stretnutím by podľa neho nemali problém, ak by Klaus prišiel do Austrálie s iným cieľom.

Medzi obeťami piatkovej masakry v mládežníckom tábore na nórskom ostrove Utöya bol aj nevlastný brat nórskej korunnej princeznej Mette-Marit, 51-ročný policajt Trond Berntsen (na obr. vpravo). Berntsen podľa nórskeho denníka Dagbladet zahynul, keď sa pokúšal ochrániť svojho 10-ročného syna a ďalších tínedžerov. Otec Berntsena bol manželom princezninej matky Marit Tjessemovej. V kempe bol súkromne, nie je zatiaľ jasné, či pre usporiadateľov pracoval aj ako strážca. Hovorkyňa nórskeho kráľovského dvora uviedla, že princezná teraz myslí "na najbližších príbuzných". Pri policajnom výsluchu Anders Breivik povedal, že jeho úmyslom bolo zabiť aj bývalú nórsku premiérku Gro Harlem Brundtlandovú. Expremiérku plánoval zabiť počas jej vystúpenia na ostrove, ale omeškal sa. Breivik sa v pondelok po 13.00 h postaví prvýkrát pred súd, ktorý rozhodne o predĺžení vyšetrovacej väzby.

Venezuelský prezident Hugo Chávez sa v roku 2012 bude znova uchádzať o šesťročný prezidentský mandát, a to i napriek nedávnej onkologickej operácii, ktorú podstúpil na Kube. Chávez sa v nedeľu prvýkrát objavil na verejnosti, aby si uctil pamiatku Simona Bolívara, hrdinu boja za nezávislosť Latinskej Ameriky. Prezident priznal, že v boji s rakovinou ešte definitívne nezvíťazil, a preto musí dodržiavať prísny liečebný režim. "Mám zdravotné, vedecké, ľudské a politické príčiny, aby som zostal na čele vlády a kandidoval s väčšou silou než predtým," vyhlásil 56-ročný ľavicový prezident. Vo voľbách v roku 2012 sa tak mieni uchádzať o tretí prezidentský mandát.

Tridsaťdvaročná chyžná Nafissatou Diallová, ktorá obvinila bývalého šéfa MMF Dominiqua Straussa-Kahna z pokusu o znásilnenie, prvýkrát poskytla rozhovory médiám. Magazínu Newsweek a televízii ABC News v nich opísala svoju verziu udalostí, ku ktorým malo dôjsť 14. mája v newyorskom hoteli Sofitel. Diallová povedala, že ju Strauss-Kahn napadol, keď vstúpila do jeho izby, aby ju upratala. Francúz jej vraj povedal, že je krásna a zaútočil na ňu, aj keď sa bránila. Pripadal jej vraj "šialený". Právnici Straussa-Kahna, ktorý od začiatku spochybňujú jej vierohodnosť, rozhovory chyžnej označili za "nepekný cirkus", ktorého cieľom je jedine ovplyvňovať verejnú mienku.

Mexické orgány zatkli v rámci zásahu voči organizovanému zločinu viac ako tisíc ľudí. Policajné jednotky zadržali v meste Ciudad Juárez neďaleko mexicko-americkej hranice podozrivých pašerákov a obchodníkov s drogami a ľuďmi. Počas akcie, ktorá sa začala ešte v piatok, zachránili aj 20 neplnoletých dievčat. Policajti prehľadávali desiatky barov a hotelov. Ciudad Juárez patrí medzi mestá s najvyššou kriminalitou v celom Mexiku. V minulom roku tu zaznamenali viac ako 3 000 vrážd a desiatky nezvestných ľudí.

Po piatkových útokoch v Nórsku oznámili lídri britských moslimov, že v mešitách po celej krajine budú zavedené mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Pre tento krok sa rozhodli, keď vyšlo najavo, že útočník Anders Behring Breivik sa staval proti prisťahovalectvu moslimov do Európy. "Ľudia sa boja, že sa staneme ďalším terčom," povedal Mohammed Shafiq, šéf nadácie Ramadhan Foundation, ktorá je jednou z najväčších moslimských organizácií v Spojenom kráľovstve. O potrebe zvýšiť bezpečnosť sa už Shafiq rozprával s britskou políciou a ostatnými vedúcimi predstaviteľmi európskych moslimov. Podľa jeho slov sa len nedávno našla v mešite pri anglickom meste Oxford hlava prasaťa, ktoré je v islame považované za nečisté.