Ruský prezident Dmitrij Medvedev rozhodol o obnovení dodávok elektriny po tom, ako Rusko dostalo oneskorené platby za elektrinu zo strany Bieloruska. "Keďže Minsk si splnil svoje finančné záväzky, prezident nariadil obnoviť dodávky elektriny pre Bielorusko v súlade s dohodou," potvrdila Medvedevova hovorkyňa. Energetická skupina InterRAO prerušila dodávky elektrickej energie do Bieloruska v noci z utorka na stredu. Tie predstavujú približne 12 percent celkovej spotreby elektrickej energie Bieloruska. Dôvodom nedoplatkov zo strany Bieloruska je aktuálny boj s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá zasiahla krajinu.

Členské štáty Africkej únie (AÚ) sa počas summitu v Rovníkovej Guinei dohodli, že sa nebudú riadiť zatykačom na Muammara Kaddáfího, ktorý na neho vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) 27. júna. Podľa AÚ zatykač vážne komplikuje snahy o nájdenie mierového riešenia konfliktu medzi líbyjským vodcom a povstalcami. ICC vydal zatykač na Kaddáfího, jeho syna Sajfa al-Isláma a šéfa spravodajskej služby as-Sanúsího za zločiny proti ľudskosti spáchané na oponentoch Kaddáfího režimu. Spolok 53 štátov sa chce zároveň zhostiť úlohy mediátora, pričom prišiel s ponukou sprostredkovania rozhovorov medzi znepriatelenými stranami.

Za návrh novej ústavy, ktorá má nahradiť v súčasnosti platnú verziu z roku 1996 sa vyslovilo 98,5 percenta zúčastnených voličov. Účasť dosiahla takmer 73 percent a to i napriek hlasným výzvam na bojkot referenda. Veľká časť februárového protestného hnutia totiž považuje zmeny len za minimálne, keďže prezidentovi ostáva väčšina jeho právomocí i právo veta. Ústavná reforma prichádza ako reakcia na vlny nepokojov, ktoré zasiahli tento rok arabský svet. Návrh predložil kráľ Muhammada VI. a kampaň v prospech schválenia návrhu viedli všetky parlamentné strany. Nová ústava má zabezpečiť väčšie právomoci pre premiéra a parlament, justícia má byť nezávislejšia a ľudské práva zaručené.

Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie na dnešnej telefonickej konferencii rozhodnú o uvoľnení ďalšej časti pôžičky pre Grécko. Podľa všeobecnej mienky by mali odsúhlasiť čerpanie piatej tranže vo výške 12 miliárd eur z celkového balíka 110-miliardového úveru, ktorý krajine vlani schválila Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF). Uvoľnenie ďalších financií je reakciou na novú vlnu úsporných opatrení prijatých gréckym parlamentom vo štvrtok. Bez úverov od EÚ a MMF by krajina nebola schopná plniť svoje záväzky už v júli.

Dnešný zákrok sýrskych bezpečnostných síl proti protestujúcim po celej krajine si vyžiadal minimálne 24 civilných obetí. Medzi nimi by malo byť i 14 dedinčanov z provincie Idlib na severozápade krajiny, kde bezpečnostné sily v posledných dňoch operujú pomocou tankov a vrtuľníkov. Demonštranti aj naďalej požadujú odchod autokratického prezidenta Bašára Asada. Prodemokratické hnutie v Sýrii už trvá viac než 100 dní a od jeho začiatku pri ňom podľa opozície zahynulo najmenej 1 400 ľudí.

Bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominiqua Straussa-Kahna včera prepustili z domáceho väzenia. Na slobodu sa dostal "na čestné slovo" a úrady mu vrátia aj kauciu 6 milión dolárov (4,1 milióna eur), ktorú zložil súčasne s vzatím do domáceho väzenia. Francúzsky politik sa však musí hlásiť na súde a nesmie opustiť USA, keďže jeho cestovné doklady zostávajú v rukách úradov. Obvinenia proti nemu neboli stiahnuté, aj napriek vážnym trhlinám v obžalobe. Vyšetrovatelia totiž začali pochybovať o vierohodnosti poškodenej, 32-ročnej Ophelie Diallovej z Guiney.

Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí sa vo vopred nahratom televíznom príhovore vyhrážal útokmi na Európu v prípade, že NATO nezastaví letecké útoky na jeho krajinu. "Keď budeme chcieť, pohneme sa na Európu ako kobylky a včely. Radíme vám, aby ste sa stiahli skôr, ako budete čeliť katastrofe," vyhlásil Kaddáfí. Podľa jeho slov by v prípade takéhoto útoku boli legitímnymi cieľmi rodinné domy a úradné budovy rovnako, ako to robí NATO v Líbyi. Kaddáfí tiež odsúdil rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v pondelok vydal zatykače na neho a jeho syna Sajfa Isláma. Prejav si vypočuli tisícky priaznivcov na hlavnom námestí v Tripolise.

Britský veľvyslanec v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) Peter Hughes informoval, že univerzitná webová stránka vyzvala študentov, aby na rok odložili svoje štúdium. Veľvyslanec zdôraznil, že na internátoch vysokých škôl zostali už len vyučujúci, postgraduálni a zahraniční študenti. Prerušenie štúdia má urýchliť stavbu bytových jednotiek a pomôcť stagnujúcej národnej ekonomike pred budúcoročnými oslavami 100. výročia narodenia zakladateľa štátu Kim Ir-sena. Podľa webovej stránky zostanú univerzity zatvorené desať mesiacov od 27. júna, študenti pôjdu pomôcť v poľnohospodárstve, vo výrobe a na stavbách.

Obžaloba proti bývalému šéfovi Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominiqueovi Strauss-Kahnovi sa podľa denníka The New York Times (NYT) rúca. Prokuratúra údajne objavila pochybnosti o hodnovernosti chyžnej. Tá vraj v priebehu vyšetrovania niekoľkokrát klamala. Objavil sa tiež záznam jej telefonátu so zločincom usvedčeným za obchod s drogami, s ktorým hovorila o možnosti, ako na prípade zarobiť. Súd vyzval Straussa-Kahna, aby sa dnes dostavil na rokovanie s prokuratúrou. Výzva bola prekvapivá, pretože ďalšie vypočúvanie bolo stanovené až na 18. júla. Obhajca uviedol, že Francúz má prísť na súd kvôli zmene podmienok jeho prepustenia na kauciu. Podľa NYT je však možné, že bude Strauss-Kahn úplne prepustený z domáceho väzenia, pretože sa ukáže, že obžaloba zo závažných trestných činov nie je udržateľná.

Dánsky parlament dnes rozhodne o plánoch vlády obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach s Európskou úniou. Rozhodnutie o obnovení hraničných kontrol oznámilo Dánsko už v máji. Krajina pôvodne tvrdila, že kontroly budú prebiehať na náhodnej báze, v súlade so Schengenskou zmluvou. Dánska ministerka zahraničných vecí Lene Espersenová však neskôr vyhlásila, že kontroly budú stále. Vláda sa tak údajne rozhodla pod tlakom krajne pravicovej Dánskej ľudovej strany. Odporcovia plán považujú za porušenie Schengenskej zmluvy, ktorá zaručuje voľný pohyb osôb a tovaru v rámci členských krajín.

Venezuelský prezident Hugo Chávez vystúpil v televízii s príhovorom k národu, v ktorom potvrdil, že sa na Kube lieči z rakoviny a podstúpil tam dve operácie. Jeho zdravotný stav a s ním súvisiaci pobyt na ostrove bol pritom už dlhší čas témou špekulácií. V prejave Chávez uviedol, že nádor mu vyoperovali kubánski lekári pri druhej operácii. Prezident tiež vyhlásil, že je odhodlaný zvíťaziť v boji za svoje zdravie a svoj prejav ukončil revolučným sloganom "Až do večného víťazstva". V reakcii na Chávezov príhovor viceprezident Elías Jaua oznámil, že vláda je jednotná a Chávezove socialistické reformy budú prehĺbené i napriek prezidentovej chorobe.

Dcéra líbyjského lídra Aíša Kaddáfíová v rozhovore pre francúzsku televíziu France 2 uviedla, že medzi vládou a líbyjskými povstalcami prebiehajú priame aj nepriame rokovania. V rozhovore, ktorý bol nakrútený v tripoliskom hoteli Kaddáfíová vyhlásila, že jej otec je naďalej "silný" a nemôže odisť z krajiny, kde predstavuje "symbolickú postavu". Zároveň dodala, že pre ukončenie prelievania líbyjskej krvi sú ochotní spojiť sa s "diablom - povstaleckou armádou". Kaddáfíová tiež uviedla, že pri náletoch Severoatlantickej aliancie zahynuli jej dcéra i brat.

Polročné predsedníctvo Európskej únie preberie Poľsko od Maďarska. Krajina bude únii predsedať prvýkrát od jej vstupu do spoločenstva v roku 2004. Hlavným cieľom poľského vedenia bude stimulácia ekonomického rastu, prijímanie rozpočtových zmien a ďalšie rozširovanie 27-členného bloku. Poľsko sa chce zároveň sústrediť na opätovné obnovenie dôvery v rámci EÚ. Tá je oslabená finančnou krízou niektorých členských štátov. "Základy Európy sú ohrozené, potrebujeme silné vedenie," vyhlásil nedávno poľský premiér Donald Tusk.

Grécky parlament schválil detaily implementácie päťročného plánu úsporných opatrení pomerom hlasov 155 k 136. Ide o nevyhnutný krok na získanie mimoriadnych prostriedkov od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Atény tak môžu dostať ďalšiu tranžu v sume 12 mld. eur. Po výsledkoch hlasovania gréckeho parlamentu stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso uviedli v spoločnom vyhlásení, že Grécko splnilo podmienky stanovené eurozónou. "Toto bol druhý, rozhodujúci krok, ktorý Grécko potrebovalo na to, aby sa vrátilo na udržateľnú cestu," konštatovali Barroso a Van Rompuy.

Po šesť rokov trvajúcich rokovaniach s Európskou úniou (EÚ) uzavrelo Chorvátsko posledné 4 z 35 prístupových kapitol. Tie sa týkajú sfér politiky, ekonomiky, súdnictva a sociálnych vecí. Uzavretie všetkých kapitol je nevyhnutným predpokladom pre prijatie nového štátu do momentálne 27-člennej EÚ. Európska komisia už skôr potvrdila, že Chorvátsko môže vstúpiť do EÚ 1. júla 2013. Prístupové rozhovory predĺžil najmä územný spor so Slovinskom, ktorý obe krajiny už vyriešili. Dohodu o vstupe by malo Chorvátsko podpísať v decembri tohto roku, kedy by sa malo v krajine o tom konať aj referendum. Prieskumy hovoria, že za členstvo v únii je 52 percent Chorvátov, proti je asi 42 percent.