Meteorológovia upozorňujú, že v piatok večer sa na území západného Slovenska môžu ojedinele vyskytnúť prehánky a búrky s možnosťou krupobitia. V noci z piatka na sobotu predpovedajú meteorológovia oblačno a miestami dážď, prehánky alebo búrky. V sobotu sa tiež môžu vyskytnúť ojedinele prehánky. Denná teplota v nedeľu by sa mala pohybovať do 27 stupňov. Začiatok nového týždňa bude v znamení pekného a najmä veľmi teplého počasia. V pondelok by malo byť 29, v utorok 33 a v stredu veľmi teplo, až 34 stupňov. Pozitívnou správou je, že po tieto dni meteorológovia nepredpokladajú prehánky.

Slovenských vládnych politikov nenadchol zámer Nemecka a Francúzska vytvoriť spoločnú európsku vládu. Zhodujú sa na tom, že problémy netreba riešiť väčšou centralizáciou, ale dodržiavaním pravidiel v jednotlivých krajinách. Zavedenie európskej vlády je podľa politológa Miroslava Kusého nevyhnutnosť. Za logický krok to považuje aj poslanec KDH Anton Marcinčin. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár si myslí, že na zásadné úsudky existuje príliš málo informácií. Bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer) tvrdí, že nejaká forma centrálnej koordinácie v eurozóne je potrebná. S väčším nadšením prijali vládni politici zámer, aby krajiny eurozóny viac šetrili prijatím zákonov na dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov.

Poslanec KDH Radoslav Procházka predložil návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zavádza možnosť finančných sankcií voči verejným funkcionárom za škody spôsobené pri výkone funkcie. „Môj návrh je iný, nejde po trestnoprávnej zodpovednosti verejných funkcionárov, ale po ich peňaženke.“ Pri spôsobení škody vedomým konaním alebo vedomou nedbanlivosťou ju budú musieť uhradiť, voči tomuto riziku sa však bude možné poistiť. Ak vznikne škoda, ktorú konštatoval niektorý kontrolný orgán alebo súd, a neuhradí ju poisťovňa, generálna prokuratúra bude vymáhať náhradu škody občiansko-právnou cestou. Ak právny úkon vykonalo viacero verejných funkcionárov spoločne, za škodu by mali zodpovedať spoločne.

Daňové riaditeľstvo (DR) rozhodlo o uzatvorení zmluvy o prenájme budovy pre daňové úrady v Košiciach so spoločnosťou Nitra Invest. Firma okresného šéfa SDKÚ v Nitre Ondreja Ščurku bola jediným uchádzačom v opakovanej súťaži. Riaditeľ daniarov Igor Krnáč podľa svojej hovorkyne posúdil všetky aspekty súvisiace s potrebami daňovej správy. Dôležitými faktormi boli aj obmedzený realitný trh, časové hľadisko a vplyv na verejné financie. Krnáč vraj pri rozhodovaní zohľadnil stanoviská odborných útvarov DR, komisie určenej na vyhodnotenie súťaže i odporúčania porady vedenia DR. Proti prenájmu Ščurkovej firme boli mimovládne organizácie Transparency International Slovensko a Aliancia Fair-Play.

Minister hospodárstva Juraj Miškov označil vysoké ceny energií za "časovanú bombu" a je podľa neho potrebné urobiť kroky k tomu, aby poplatky za energie klesli. "Keď bude rásť aj cena práce, my sa staneme nekonkurencieschopnými, vzhľadom na vysoké ceny energií, ktoré na Slovensku máme," uviedol. O probléme plánuje diskutovať s energetickým sektorom, podnikmi aj odberateľmi. "Primárnou úlohou, ktorú sme si dali v oblasti energetiky, je navrhnutie spôsobov a nástrojov, ako v strednodobom horizonte dosiahnuť na Slovensku ceny energií, ktoré neznižujú konkurencieschopnosť nášho hospodárstva," dodal minister.

Generálna riaditeľka verejnoprávneho média Miloslava Zemková musela pred Radou RTVS obhajovať nákup predražených notebookov za 1 584 eur za kus. Hospodárske noviny, ktoré na prípad upozornili, totiž na internete našli identický model za 999 eur. Podozrivý je aj nákup softvéru, ktorý Zemková zazmluvnila ešte ako šéfka Slovenského rozhlasu v posledný deň roku 2010. Rozhlas si vtedy zadovážil modul pre riadenie rozpočtu za 257-tisíc eur od spoločnosti Ditec. Doterajšia vedúca IT v Slovenskej televízii Daniela Matúšková upozornila, že "tú istú funkcionalitu oficiálne ponúkla pre RTVS firma Asseco za 20 900 eur". Šéfovi rady sa postup riaditeľky nepáči a v prípade notebookov už do RTVS poslal kontrolu.

Falošný poplach v okolí jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice poukázal na nepripravenosť obyvateľov na prípadné nebezpečenstvo. Kolísavý signál, ktorý upozorňuje na chemickú alebo na jadrovú haváriu, sa ozval v stredu pred piatou hodinou poobede a spustiť ho mala firma, ktorá v elektrárni montuje nové sirény. Obyvatelia však nedokázali určiť, či ide o falošný alebo ostrý poplach a tiesňové linky i telefóny na obecných úradoch pod ich náporom kolabovali. "Snažil som sa dovolať do elektrární i operátorovi civilnej ochrany v Trnave, všade bola zahltená sieť," povedal starosta Malženíc Miroslav Macko. Starosta Veľkých Kostolian Gilbert Liška sa po desiatich minútach dovolal riaditeľovi elektrárne, ktorý mu potvrdil, že ide o falošný poplach.

Peniaze z rezervy Úradu vlády SR išli podľa televízie Markíza najmä do obcí, kde sú starostovia za SDKÚ-DS alebo za strany koalície. Dôkazom má byť najnovší zoznam dotácií, ktoré úrad poskytol. Financie sa využili najmä na rôzne rekonštrukcie, zateplenia či domy smútku. Úrad vlády poprel, že by sa rozhodoval podľa straníckeho trička. "Nie sú to jediné dotácie, ktoré Úrad vlády dáva, napríklad dáva obciam na protipovodňový program, kde je 190 obcí a môžete si naozaj pokojne skontrolovať politické zafarbenie jednotlivých obcí," povedal hovorca premiérky Rado Baťo. Radičová dala tiež napríklad tritisíc eur na občerstvenie počas maratónu, ktorého sa zúčastnil i Mikuláš Dzurinda či Ondrej Ščurka, exprezident Michal Kováč dostal zase 20-tisíc eur na opatrovateľku.

Záujem o múku a cestoviny pre chudobných neustále rastie. Mestá a obce čakajú na dodávky, ľudia sú nervózni a sťažujú sa na neschopnosť zamestnancov. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že dopyt po múke a cestovinách bol sprvu nižší. V súčasnosti vraj nie je možné naraz zvládnuť všetky lokality, ktoré majú o program záujem. Rozvoz potravinovej pomoci z Európskej únie sociálne odkázaným občanom majú na starosti charitatívne organizácie. Na východe je to najmä Potravinová banka Slovenska. Potraviny dopravuje kamiónmi podľa presného harmonogramu. Na budúci týždeň je na rade košický Lunik IX. Niektorí ľudia žiadajú namiesto múky mäso či namiesto cestovín cukor. Nájdu sa aj takí, čo sa pomoc hanbia prevziať.

Mikuláš Dzurinda chce dokázať takmer nemožné. SaS chce presvedčiť, aby zahlasovala za navýšenie peňazí do eurovalu. Predseda SDKÚ totiž stále verí, že by koalícia mohla spolu hlasovať za euroval. Napriek tomu, že SaS ani raz nenaznačila, že by mohla podporiť zvýšenie záruk pre zadlžené krajiny či zmeny pravidiel pre euroval. „Ani zosnulý poľský prezident Lech Kaczynski, ani český prezident Václav Klaus nechceli ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Pán prezident Klaus nikdy nepovie, že je to dobrý dokument. Prečo ho podpísal? Nezmenil názor. Nikdy nepovedal, že to je dobrý dokument a ani to nikdy nepovie,“ hovoril o možnosti, ako by sa mohla zachovať SaS. Strana podľa neho nemôže byť 51 týždňov z roka v koalícii a na týždeň si odbehnúť do opozície.

Slovensko by nemalo byť podľa prezidenta Ivana Gašparoviča krajinou, ktorá bude spúšťačom rozpadu eurozóny. Aj kvôli tomu začal rokovania o rozšírení eurovalu o ďalšie zdroje s lídrami parlamentných strán. Hlava štátu tvrdí, že SR ako člen Európskej únie a eurozóny aj vďaka fungovaniu a ekonomickému rastu týchto zoskupení samé hospodársky rástlo: "Preto musíme urobiť všetko pre to, aby sme zastavili prepad ekonomík krajín EÚ a eurozóny." S doterajším priebehom rokovaní je Gašparovič spokojný. Na budúci týždeň ho čakajú diskusie s Mostom-Híd a SNS. Po uzavretí individuálnych stretnutí plánuje hovoriť i s premiérkou Ivetou Radičovou. Nevylučuje ani formát okrúhleho stola, za ktorým budú okrem Radičovej aj predsedovia koaličných a opozičných strán.

Najsilnejšia opozičná strana Smer dnes rozposlala politickým lídrom pozvánky na rokovania o návrhoch na stabilizáciu dlhovej krízy v eurozóne. „Keďže individuálne rokovania iniciované predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou neviedli k žiadnym výsledkom a potvrdili, že vládna koalícia napriek dostatočnému počtu hlasov v Národnej rade SR nie je schopná tieto rozhodnutia prijať, je nevyhnutný širší politický dialóg medzi politickými stranami vládnej koalície a opozíciou,“ napísal v liste šéf strany Robert Fico. Hoci hlasovanie o eurovale označil za najvýznamnejšie politické rozhodnutie od vzniku republiky, on sám ho podporí až vtedy, keď bude v parlamente zabezpečených 79 koaličných hlasov.

Minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) označil vládou schválený zákon o identifikácii environmentálnych záťaží za "environmentálny zákon desaťročia". Podľa šéfa envirorezortu sa týmto zákonom začne dlhá cesta k odstráneniu znečistenia z minulosti. Ak právnu normu príjme aj Národná rada SR, Slovensko bude môcť na odstraňovanie environmentálnych záťaží využívať aj eurofondy, čo doteraz možné nebolo. Účelom navrhovaného zákona je najmä vymedziť pôvodcu environmentálnej záťaže v súlade s princípom "znečisťovateľ platí". Pokiaľ nie je pôvodca známy alebo zanikol, zákon stanovuje mechanizmus, ktorý určí povinnú osobu a tá bude musieť danú environmentálnu záťaž riešiť.

Petícia občanov proti transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá sa začala v priebehu minulého týždňa, nie je platená žiadnou politickou stranou. Člen petičného výboru a novinár Milan Blaha tak reagoval na výzvu ministerstva zdravotníctva, aby výbor zverejnil, kto inicioval vznik petície, kto financuje celú kampaň a kto platí členov petičného výboru. Rezort chcel tiež vedieť, či sa petičný výbor dohodol so stranou Smer. Blaha to považuje za hrubý atak a podozrenie odmieta. Do akcie sa zapojilo aj viacero známych umelcov, medzi inými herečka Soňa Valentová či operný spevák Martin Babjak. Aktivisti zbierajú hlasy pred troma bratislavskými nemocnicami. Do konca septembra plánujú získať 100-tisíc podpisov.

Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Najskôr však chce s každým hovoriť medzi štyrmi očami. Sériu bilaterálnych stretnutí s predsedami strán začal už minulý týždeň a po ich skončení plánuje rokovanie s premiérkou. Formát stretnutia je podľa prezidentovho hovorcu Mareka Trubača ešte otvorený: "Toto rozhodnutie si necháme na budúci týždeň. Pravdepodobný je aj okrúhly stôl so všetkými predsedami parlamentných strán." S nápadom, aby rokovanie politických strán o eurovale zorganizoval a moderoval prezident, prišiel šéf KDH Ján Figeľ.

Parlament bude v septembri rokovať o novele poslancov Andreja Ďurkovského (nezávislý) a Mariána Kvasničku (KDH). Tá navrhuje, aby sa poslanci Národnej rady SR mohli od 1. novembra vzdať svojej imunity dobrovoľne. "Dobrovoľným vzdaním sa imunity by tak došlo k zrovnoprávneniu poslanca NR SR s ostatnými občanmi štátu s tým, že si zákonodarca ponechá len historicky overenú indemnitu za hlasovanie a za výroky prednesené v pléne," tvrdia Ďurkovský a Kvasnička. Obom poslancom prekáža, že imunita v súčasnosti chráni aj pred trestným stíhaním a vzatím do väzby aj vo veciach, ktoré s poslaneckou činnosťou nijako nesúvisia. Imunity by sa poslanec mohol vzdať buď osobným vyhlásením na schôdzi NR SR alebo písomne do rúk predsedu parlamentu.

Výsledok stredajšieho rokovania o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky hovorí o tom, že verejná správa by mala v budúcom roku hospodáriť s deficitom 3,8 percenta HDP. "Nikto túto prioritu nespochybňoval, naopak, objavili sa aj hlasy o tom, či by sme vedeli a mali hľadať prípadne aj rýchlejšie znižovanie deficitu verejných financií," uviedol minister financií Ivan Mikloš. Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova sa na rokovaní hovorilo aj o možnosti zníženia schodku na 3 percentá HDP už v budúcom roku. Pôvodný plán vlády pritom plánoval stlačene schodku pod maastrichtské tri percentá najneskôr v roku 2013, no ministri chcú o možnostiach ešte diskutovať. Mikloš však uviedol, že dodatočné požiadavky ministrov na svoje priority i tak prevyšujú možnosti rozpočtu.

Súd na prvom stupni prikázal Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP) vyplatiť firme Esco Krupina 1,35 milióna eur plus úroky. Firma tieto peniaze žiada ako náhradu za nezaplatenú faktúru za likvidáciu zhruba 10-tisíc ton popolčeka. Ten stihlo Esco odviezť zo zvolenskej teplárne ešte pred vypuknutím škandálu. Informuje o tom porátl hnonline.sk. SVP podal odvolanie, o ktorom sa bude rozhodovať 29. septembra. Tzv. popolčeková kauza patrila k najväčších škandálov minulej vlády. Neznáma firma mala počas štyroch rokov zlikvidovať z teplární v Žiline, Martine a vo Zvolene 756-tisíc ton popolčeka za 85 miliónov eur. Súťaž zorganizovanú na pokyn ministra Jána Chrbeta (SNS) vyhrala, i keď jej ponuka prevyšovala konkurenciu o 27 miliónov eur.

Občan z Michaloviec upozornil na zvláštne praktiky tamojšej pobočky Slovenskej národnej strany (SNS), keď petičné hárky núkali ľudom deti vo veku deväť, desať a štrnásť rokov. Podľa ich vlastných slov pracovali dva dni od deviatej hodiny rána do siedmej večera a neboli jediné deti, ktoré s petíciou "Na Slovensku po slovensky" pomáhali. Za Ústredie SNS povedala hovorkyňa Jana Benková, že o podobnej situácii nevedeli, no okamžite ju prešetria. Člen strany v Michalovciach Matúš Nameš si však nie je vedomý porušenia zákona, aj keď zbieraním podpisov možno poveriť len osobu, ktorá dovŕšila 16 rokov. "Chodí za nami mládež, no ja nemôžem v tomto mobilizačnom procese selektovať ľudí v štýle: Ty k nám môžeš prísť a ty nie, lebo nemáš na to vek," reagoval. Dodal, že detí sa na ich vek nepýtal.

Vláda SR včera odsúhlasila zrušenie koncesionárskych poplatkov pre verejnoprávne médium. Vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude od 1. januára 2013 financovať štát. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) však pripustil, že koncesie môžu zaniknúť ešte skôr. Túto možnosť potvrdil aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Prípadné poskytnutie peňazí na oddlženie RTVS podmienil zásadnými systémovými riešeniami, aby nevznikal ďalší dlh. Nový systém financovania bude podľa Krajcera spravodlivejší, keďže poplatky dnes platia i tí, čo služby média nevyužívajú. Ďalším dôvodom je aj to, že príjmy z koncesií dlhodobo klesajú, čo by sa malo novým modelom vyriešiť. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) zámer podporuje, pretože sa tým zvýši čistý príjem občanov.

Učitelia a odborní zamestnanci v školstve by mali od januára k výplate dostať v priemere o takmer dve percentá viac. Vyplýva to z novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorú schválila vláda. Zmena si vyžiada 26,8 milióna eur, ktoré získal rezort rozpustením peňazí určených na rehabilitačné pobyty a vakcíny proti hepatitíde pre všetkých učiteľov. Očkovanie budú mať po novom zadarmo len pedagógovia, ktorí učia v školách, kde je aspoň polovica detí zo znevýhodneného prostredia. Prilepšia si aj začínajúci učitelia. Budú mať nárok na šesťpercentný príplatok počas adaptačnej doby, ktorá môže trvať najviac dva roky. Dovtedy by mali získať prax a kredity za ďalšie vzdelávanie. Zmeny ešte musí odobriť parlament.