Do ďalšieho kola rokovaní o vládnej kríze, ktorá začala vlaňajšími parlamentnými voľbami sa zapojil aj kráľ Albert II. Ten sa postupne stretol s lídrami niektorých politických strán, ktoré získali dostatok hlasov na vstup do federálneho parlamentu. Ťažiskom jeho rokovaní boli stretnutia s dvoma hlavnými víťazmi minuloročných volieb - Bartom de Weverom a Eliom di Rupom. Výrazný posun v rokovaniach zatiaľ nenastal. Aj naďalej sa preto snažia nájsť východisko z dlhého obdobia bezvládia, ktoré sprevádza politická a ekonomická kríza. Zatiaľ je za favorita na zostavovanie vlády pasovaný umiernený socialista Elio di Rupo.

Opozičný líder Andrej Sannikov je obvinený z organizovania protivládnych protestov, ktoré sa konali po decembrových prezidentských voľbách. Sannikov bol zároveň jeden z protikandidátov Alexandra Lukašenka. Podľa získaných dôkazov líder opozície vyzýval ľudí, aby vyšli do ulíc. Tento týždeň sa začal súd aj so Sannikovou manželkou a novinárkou Irinou Chalipovou.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa v prípade Sýrie nesmie zopakovať líbyjský scenár, teda že krajiny Západu vojensky zasiahnu na strane opozície. "Sme veľmi znepokojení tým, že proces zmierenia a proces naštartovania dialógu v Sýrii je spomaľovaný túžbou niektorých zúčastnených prinútiť zahraničné sily k podpore svojich akcií," vyhlásil Lavrov. Rusko tiež kritizuje Západ za jednostranné napomáhanie opozícii v Líbyi.

V súdnom procese s Julianom Assangeom si porota dnes predvolala prvého svedka. Ten jej má pomôcť rozhodnúť, či má dosť dôkazov na stíhanie Juliana Assangea a jeho WikiLeaks za špionáž. Obžaloba chce dokázať, že Assange inicioval krádež depeší, ktoré mal údajne získať od vojaka Bradleyho Manninga. Šéf Wikileaks tvrdí, že depeše len zverejnil. Rozhodnutie poroty o podaní žaloby môže trvať až rok.

Pri dnešnom samovražednom útoku na policajné výcvikové stredisko na severe Pakistanu zomrelo najmenej 70 ľudí. K činu sa už prihlásila teroristická sieť al-Kájda, ktorá vyhlásila, že to bola pomsta za zabitie jej vodcu Usámu bin Ládina. "Toto je prvá pomsta za Usámove mučeníctvo. Počkajte na väčšie útoky v Pakistane a Afganistane," potvrdil v telefonickom rozhovore pre agentúru AFP predstaviteľ teroristov Ihsanulláh Ihsan.

Ajmana Zawahrího, ktorý je po smrti Usamu bin Ládina najvyššie postaveným predstaviteľom siete Al-Kajdá, odmietli bulharské úrady zatknúť aj napriek tomu, že krajinu v roku 1995 navštívil dvakrát. O jeho prítomnosti vtedy vedela bulharská tajná služba a Egypt dokonca oficiálne požiadal o zadržanie. Akciu však nepovolil vtedajší minister vnútra Ljubomir Načev, pretože Bulharsko nemalo s Egyptom uzatvorenú zmluvu o vydávaní podozrivých a obával sa diplomatického škandálu. V súčasnosti je Zawahrí najhľadanejším teroristom sveta.

Newyorská polícia zadržala dvoch Američanov, ktorí údajne plánovali teroristický útok na židovskú synagógu na Manhattane. Podľa medializovaných informácií mali počas zadržania pri sebe niekoľko strelných zbraní a granát. Zadržaní muži mali americké občianstvo, ale obaja pochádzali zo severnej Afriky - jeden z Maroka a druhý z Alžírska. Zvýšené bezpečnostné opatrenia platia v meste už od začiatku mája. Dôvodom sú obavy z pomsty za smrť šéfa Al-Kaidy Usámu Bin Ládina.

Podľa najnovších informácií by väznica Guantánamo na Kube mala zostať otvorená aj napriek vyhláseniam amerického ministra spravodlivosti Erica Holdera. Ten v stredu povedal, že vláda prezidenta Baracka Obamu stále plánuje väznicu zatvoriť. Zároveň tvrdí, že zabitie Usámu bin Ládina tento zámer neovplyvní. Iné zdroje však uvádzajú, že Guantánamo by malo naďalej slúžiť na zadržiavanie teroristov, vrátane členov Al-Kaidy. Americká vláda tiež zvažuje, že povolí 170 väzňom rodinné návštevy.